Dagmar sa od začiatku svojej pracovnej kariéry venuje deťom. Dlhé roky pracovala ako psychologička pre stredoškolákov. Svoje bezpečné „miestečko“ však opustila, keď ju Linka detskej istoty oslovila s ponukou, aby sa zapojila do zriaďovania krízového strediska. Dnes už 14. rok úspešne vedie Občianske združenie DOMOV – DÚHA. Nerobí to však sama. So svojím manželom Pavlom Povodom našli spoločné naplnenie v pomáhaní iným. Snažíme sa okamžite podchytiť rodinu, zistiť čo sa stalo a pomôcť jej, aby sa dieťa mohlo vrátiť naspäť. Chráni matky…
Dagmar sa od začiatku svojej pracovnej kariéry venuje deťom. Dlhé roky pracovala ako psychologička pre stredoškolákov. Svoje bezpečné „miestečko“ však opustila, keď ju Linka detskej istoty oslovila s ponukou, aby sa zapojila do zriaďovania krízového strediska. Dnes už 14. rok úspešne vedie Občianske združenie DOMOV – DÚHA. Nerobí to však sama. So svojím manželom Pavlom Povodom našli spoločné naplnenie v pomáhaní iným.
Snažíme sa okamžite podchytiť rodinu, zistiť čo sa stalo a pomôcť jej, aby sa dieťa mohlo vrátiť naspäť.
Chráni matky s deťmi pred násilím
V súčasnosti vedie Dagmar dve prevádzky – Krízové stredisko DÚHA a Bezpečný ženský dom DÚHA. Strechu nad hlavou tu však nájdu Okrem matiek s deťmi, ktoré boli vystavené násiliu alebo inej kritickej situácii sa starajú aj o deti, ktoré boli súdnou cestou odobrané rodičom. Bývajú to zanedbávané, týrané či zneužívané deti alebo deti, o ktoré sa nemá kto postarať, pretože napríklad mama musí ísť do nemocnice a otec je vo väzení.
Dagmar vysvetľuje, že cieľom zariadení, ktoré vedie, je robiť všetko pre to, aby rodiny mohli fungovať aj naďalej normálne. „Naším cieľom je, aby sa čo najmenej detí ocitlo v detskom domove. Sme v podstate taký jeho „predstupeň“. Snažíme sa okamžite podchytiť rodinu, zistiť čo sa stalo a pomôcť jej, aby sa dieťa mohlo vrátiť naspäť.“
Dagmar sa pri svojej práci dennodenne stretáva s ťažkými situáciami, no energiu jej dodávajú momenty, keď sa podarí zachrániť rodinu či zabrániť, aby dieťa šlo do detského domova. Preto je Dagmar ochotná obetovať svojej práci aj voľný čas či víkendy. Dôležitou oporou je pritom jej manžel, Pavel Povoda, ktorý má na starosti prevádzku oboch zariadení. Pomáha jej so získavaním zdrojov. Občas jej tiež „kryje krk“ pred nepríjemnými partnermi klientok, ktorí z času na čas prídu robiť problémy.
Hľadajú tety, strýkov, babky a dedkov
Dagmar vysvetľuje, že aj napriek veľkej snahe zachrániť situáciu a dieťa vrátiť do rodiny, sa stretáva aj s prípadmi, keď to nevyjde. „Nezáujem rodičov je veľmi ťažké preklenúť. Tam, kde to skrátka s rodičmi nejde, hľadáme tety, strýkov, babky, dedkov, aby sme dieťa udržali v rodine.“ Ak nikoho nenájdu, dieťa putuje do detského domova. Zároveň začína proces, výsledkom ktorého je to, že môže ísť napríklad na adopciu či do pestúnskej starostlivosti.
Existujú aj prípady, keď sa pracovníkom centra podarí dosiahnuť, aby bolo dieťa vrátené naspať do rodiny, no kvôli súdnym prieťahom dieťa ostane „zaseknuté“ v centre ešte ďalší polrok. „Vysvetlite dieťaťu, prečo jeho kamarát, ktorý prišiel do centra neskôr ako on, už mohol ísť domov, ale ono stále nie,“ popisuje Dagmar nepríjemné situácie, s ktorými sa stretáva.
Ženy vedie k tomu, aby bol ich život bez násilia
Do centra prichádzajú ženy rôzneho veku, vzdelania či sociálneho zázemia. Od mladých až po dôchodkyne, ktoré boli vystavené násiliu. „Chceme im tu poskytnúť bezpečie a podporiť ich sebavedomie, aby sa mohli postaviť na nohy. Chceme, aby sa žena zastabilizovala a aby si v pokoji rozmyslela, ako chce ďalej žiť. Vedieme ju k tomu, aby bol jej ďalší život a tiež ďalší život jej dieťaťa bez násilia. Aby sa mohlo dieťa rozvíjať a aby ona mohla plnohodnotne žiť svoj život.“
Podľa Dagmar je dôležité, aby sa matky v centre učili aj to, ako komunikovať s deťmi, ako sa s nimi hrať a správne ich vychovávať. Často majú totiž slabšie rodičovské zručnosti. Okrem toho s matkou zamestnanci centra pracujú na konkrétnom probléme, kvôli ktorému sa ocitla v danej situácii. Pomoc poskytujú psychologičky, aj sociálne pracovníčky.
Chceme ženám poskytnúť bezpečie a podporiť ich sebavedomie, aby sa mohli postaviť na nohy. Chceme, aby sa žena zastabilizovala a aby si v pokoji rozmyslela, ako chce ďalej žiť.
Šťastné konce
Niekedy sa stáva, že do centra prídu ženy s nejakým banálnym problémom. „Až keď v nás získajú dôveru a dokážu sa otvoriť, sa často ukážu skutočné problémy v rodine. Veľmi sa teším, keď sa nám podarí stmeliť nejakú rodinu, ktorá mala napríklad len problém v komunikácii.“ Dagmar hovorí, že majú veľa prípadov, ktoré majú šťastný koniec. „Teším sa, keď sa nám príde bývalá klientka pochváliť, že sa znovu vydala, že má dobrého muža a malé bábätko.“