Tam, kde rozpráva telo, hoci slová chýbajú

Magdaléna Takáčová, spoluzakladateľka 4Arts Therapy, nechce veľa rozprávať. Nie je zvyknutá dávať rozhovory. Radšej mi píše adresu, mám si to podľa nej prísť vyskúšať sama. A potom vraj uvidím. Nehovorím nie.

„Niekedy začíname na zemi, inokedy v stoji, spoločne v kruhu alebo iba vo dvojici. A ďalší sa pripoja, ak to tak začnú cítiť. A niekedy je začiatok rovno cez dotyk, kedy jeden partner zobúdza telo toho druhého,“ hovorí mi Magda, keď sa pripravuje na jednu zo svojich stredajších „džemovačiek“.

V Stret klube je dnes pomerne chladno a ľudia vyzerajú byť unavení. Obdĺžniková miestnosť s veľkou zrkadlovou stenou sa pomaly zapĺňa, veľa ľudí sa už vzájomne pozná. Pod oknom sa usádzajú hudobníci s bubnami. Skvelé, rytmy budú naživo, teším sa v duchu.

Piati vytvárame menší kruh a na začiatok zatvárame oči. Nič navôkol nás nemá rušiť. Podnety, ktoré odpútavali našu pozornosť, zatvorením viečok pominú. Sústredíme sa len na seba a svoj dych, zem po nohami a to, čo sa v nás odohráva. A vnímame hudbu.

„Každý máme na začiatku v sebe akýsi kontrolný mód. Chceme vedieť, ako vyzeráme zvonku, kontrolujeme situáciu. Ale keď na všetko toto uvažovanie zabudneš a obrátiš zrak do seba, uvoľníš sa,“ vysvetľuje mi Magda.

Ľudia veľakrát zistia, že dokážu zbúrať svoje predsudky a presvedčenia o tom, čoho sú alebo už nie sú schopní.

Najprv trochu nedbalo prešľapujeme z nohy na nohu, potom pridávame ruky, hlavu, celé telo a náš intuitívny pohyb zrazu vytvára vo vzduchu čoraz väčšie kontúry a presúva sa do priestoru. Miestnosťou sa ozýva hlasité bubnovanie a ľudia sa ním nechávajú čoraz viac unášať. Tancujú tak, ako to cítia. Uvoľnene a jedinečne. Lebo tu môžu.

Nemusí byť strašidelné to, čo vystraší

„Tanečno-hudobné džemy sú priestorom, kde sa ľudia môžu slobodne vyjadriť bez toho, aby ich niekto posudzoval alebo aby sa posudzovali oni sami. Na tomto mieste hľadáme autenticitu bez ohľadu na to, čo to znamená. Niekedy nás to môže aj vystrašiť, ale ak sa tak stane, nemusí to hneď znamenať, že je to strašidelné,“ rozpráva Magda.

Podľa nej, ľudia veľakrát zistia, že dokážu zbúrať svoje predsudky a presvedčenia o tom, čoho sú alebo už nie sú schopní. Z tanečníkov sa napríklad často stávajú hudobníci a z hudobníkov tanečníci len preto, že si to „dovolia“ vyskúšať.

„Vedia, že na tomto mieste ich nikto nebude pranierovať za to, že niečo urobili zle. Že nešli na prvú alebo druhú dobu, zaspievali falošne alebo zatancovali s neprepnutou špičkou. Chceme, aby bol pohyb autentický, vychádzal z človeka a aby to, čo tanečník vyjadrí, bolo naozaj to, kým je,“ podotýka Magda.

Každý džem je pritom iný. Záleží, kto naň príde i ako sa ľudia práve cítia. „Niekedy len ležia na zemi a každý si robí svoj pohyb alebo je to divočina, počas ktorej sa skáče a kričí,“ smeje sa Magda. Všetci, ktorí majú radi tanec a slobodnú možnosť prejavu, sa podľa nej na džemovačke v nejakom momente zjavia.

Daj si výzvu skúsiť to inak

Bubny akoby ožili novou dynamikou a zo zeme vstávajú aj tí, ktorí dosiaľ len sledovali situáciu. Klára s Dianou pomáhajú pri tanci jedna druhej a ja obdivujem zohraté prvky, ktoré spoločne dokážu vytvoriť. Akoby sa vopred dohodli. A sem tam mi zrak padne aj na Lukáša, ktorého svojský tanec podnecuje vo mne chuť zopakovať ho tiež.

„Nie každý vie hneď nájsť inšpiráciu sám v sebe, a preto je niekedy ľahšie odpozerať a prebrať na seba pohyb niekoho iného. No daj si pred seba výzvu a skús to inak,“ nabáda ma Magda.

Zakaždým, keď príde na džemovačku nový človek, Magda vie, že bude chvíľu trvať, kým vystúpi zo svojej komfortnej zóny. „Sme zvyknutí sa hýbať nejakým spôsobom, ktorý máme zaužívaný a pri ktorom sa cítime akosi bezpečne. Urobiť však niečo nové a prestať myslieť na to, ako ma budú vnímať ostatní, je ale veľmi obohacujúce,“ podotýka.

Buď riekou

Magda nás na začiatku vedie, pokojným hlasom vysvetľuje, čo máme vnímať a ako pohyb dávať ďalej. A aj keď už tanec prestane byť organizovaný, ona ostáva naďalej sústredená. Vníma, čo sa deje navôkol. Chce totiž pomôcť, ak je treba.

„Niekedy tanečník potrebuje podporu vo svojom prejave. Keď mám pocit, že je možno trochu stratený, pristúpim a snažím sa, aby svoj pohyb objavil,“ vraví.

Teraz si sadá na zem k Petre.

„Predtým používala trochu tvrdšie, priamejšie a silovejšie pohyby. Začali sme preto pracovať s metaforou vody. Možno nie každý si vie predstaviť, čo to znamená, ak poviem: maj mäkké telo alebo hýb sa mäkko. Ale určite dokážeme tancom napodobniť, ako tečie rieka a ako obopláva či podmyje prekážku, ktorá jej príde do cesty. A tak rovnako, ako zmäkčí svoj pohyb na základe takejto metafory, tak dokáže zmäkčiť aj svoje vnútro a dodať novú kvalitu svojmu životu. Lebo telo, myseľ a duch sú vzájomne prepojené a vplývajú jeden na druhého,“ vysvetľuje Magda.

Každý niečo rieši

Timea dnes bola na džemovačke 4Arts Therapy prvýkrát. S tanečno-pohybovou terapiou má isté skúsenosti, vedela teda, čo má asi očakávať. A odchádza psychicky oddýchnutá.

„Pre mňa to znamená úplne si vyčistiť hlavu. Človek skutočne vypne. Je to tanec, cez ktorý ma nikto nesúdi. Len pohyb tela, keď nasledujem niečo hlboko vo mne, niečo vnútorné. Živá hudba nášmu tancu navyše dodala pocit navrátenia sa k niečomu pôvodnému, ku koreňom, lebo mi to pripomínalo kmeňový tanec. V dnešnom pretechnizovanom svete to bol balzam na dušu,“ opísala s úsmevom.

Je to detox. Tanečníci zo seba dávajú von stres i rôzne dobré čí zlé pocity a prichádza oslobodenie od toho, čo v sebe zväzujú. Magda hovorí, že ľudia sa k takémuto tancu často dostanú aj vtedy, ak niečo vnútorne riešia.

„Niektorí majú problém vyjadriť sa slovami. Nevedia identifikovať, čo sa v nich odohráva. Tanec im preto pomáha vyrozprávať príbeh, na ktorý im slová možno nestačia, a to im uľaví či posunie ďalej.  Lebo málokedy sa počúvame. Skôr od seba utekáme, stále sa niečím zahlcujeme, niečo riešime, niečím sa zabávame a máme pocit, že ak nič nerobíme, tak to nie je správne. Tu akoby čas na chvíľu ostane stáť a ty máš čas načúvať svojmu telu,“ vysvetľuje Magda.

Múdre telá

Magda spolu s kamarátkou Luciou Šuplatovou založila občianske združenie 4Arts Therapy len nedávno, v roku 2017, keď po desiatich rokoch spoločne odišli z tanečného divadla pre hendikepovaných. Potrebovali zmenu. Dnes okrem stredajších džemovačiek navštevujú aj inštitúcie, kde ich pomoc potrebujú. Lucia pracuje so seniormi, Magda zase s dievčatami v nemocnici, ktoré trápi porucha príjmu potravy.

Chceme, aby bol pohyb autentický, vychádzal z človeka a aby to, čo tanečník vyjadrí, bolo naozaj to, kým je.

„Ich ochorenie je spojené aj s tým, ako a či vôbec vnímajú svoje telo. Niekedy pre nich nie je príjemné sa ani dotknúť sami seba a tak na to využívame farebné šatky či masážne loptičky. A inokedy zase tancujeme príbeh, ktorý vymysleli,“ rozpráva Magda, ktorá koncom februára odišla zo svojho pôvodného zamestnania a chce sa venovať už len 4Arts Therapy. V občianskom združení začínajú robiť workshopy a pracovať aj s hlasovým terapeutom, aby ľudia objavili svoj vnútorný hlas.

Bubny dozneli. Po dvoch hodinách džemovačky sa ľudia prezliekajú z teplákov späť do riflí a odchádzajú domov. Aj ja si balím veci a v hlave mi ostáva správa, ktorú mi pred odchodom Magda povedala:

„Zažila si niekedy zovretie v žalúdku, keď si mala trému alebo cítila zvláštny pocit tesne predtým, než sa niečo zásadné udialo? Tak potom vieš, že naše telá sú múdre. Lebo rozprávajú pravdu, keď naše ústa klamú a keď si hlava myslí svoje. Telá klamať nevedia. A preto ich múdrosť dokážeme využiť terapeuticky. Niekedy len stačí prestaň vnímať slová a rozpovedať svoj príbeh inak. Pohybom a tancom. Možno aj doma v obývačke.“