Kým v zahraničí je práca pre štátnu sféru lukratívnou a ľudia sa ňou doslova chvália, v našej krajine sa, pre mnohé kauzy, ktoré neustále víria hladinu politickej scény, musia skôr vyviňovať. Pritom sú to často ľudia, ktorí svoju prácu robia s nasadením, presvedčením a v snahe priniesť pozitívnu zmenu. Takou je aj Monika Filipová. Odmietla sa zmieriť s prevládajúcou mienkou, že ak človek pracuje pre skorumpovaný systém, je aj on sám skorumpovaný. Vznikli tak viaceré aktivity, ktoré chcú pozdvihnúť prácu úradníkov a podporiť tých, ktorí…
Kým v zahraničí je práca pre štátnu sféru lukratívnou a ľudia sa ňou doslova chvália, v našej krajine sa, pre mnohé kauzy, ktoré neustále víria hladinu politickej scény, musia skôr vyviňovať. Pritom sú to často ľudia, ktorí svoju prácu robia s nasadením, presvedčením a v snahe priniesť pozitívnu zmenu. Takou je aj Monika Filipová. Odmietla sa zmieriť s prevládajúcou mienkou, že ak človek pracuje pre skorumpovaný systém, je aj on sám skorumpovaný. Vznikli tak viaceré aktivity, ktoré chcú pozdvihnúť prácu úradníkov a podporiť tých, ktorí robia poctivú a transparentnú verejnú službu.
Monika pracuje na Ministerstve vnútra, na riadiacej pozícii, už 5 rokov. Pracovať v štátnej správe nebolo jej snom, pred nástupom ani netušila, čo to obnáša. Chcela len využiť svoje vedomosti, ktoré získala štúdiom na 3 odboroch súčasne. Svoju prácu má veľmi rada: „Je kreatívna, rozmanitá, posúva ma dopredu. Dokonca vidím, že sa dá bojovať aj s byrokraciou, len si to vyžaduje aktívny prístup. Na našom oddelení cítim veľmi zdravého ducha, sme mix mladých ľudí aj staršej generácie a pracuje sa nám spolu veľmi dobre,“ hovorí.
Podpora transparentných úradníkov chýba
Keď sa však v roku 2016 prevalila kauza na Ministerstve zahraničných vecí, pocítila zo strany verejnosti tlak. „Akoby úradníci nemali vlastnú integritu a kvôli nastavenému systému neriešia stránku etiky. Necítila som podporu, že keď robím svoju prácu zodpovedne a transparentne, mám tam ostať,“ hovorí. Jej prvou reakciou bolo zverejnenie otvoreného listu, ktorým chcela povzbudiť čestných úradníkov v štátnej správe. Množstvo ľudí jej za tento krok poďakovalo. Ale žiadna zmena nenastala. S ďalšou kauzou to bolo ešte horšie a jej prácu na ministerstve odsudzovali dokonca aj blízki priatelia.
Necítila som podporu, že keď robím svoju prácu zodpovedne a transparentne, mám na ministerstve ostať.
„Premýšľala som – jedna vec je kritizovať, lebo my Slováci stále len kritizujeme, a druhá je prísť s nejakým riešením alebo návrhom, ktorý môže prispieť k zmene,“ hovorí. Po tom, čo poskytla Denníku N veľmi úprimný rozhovor o pomeroch na ministerstve, ktorý vyvolal mimoriadny rozruch, zrodila sa jej v hlave myšlienka. Chýbala iniciatíva, ktorá by povzbudila ľudí na úradoch, ale zároveň by jasne komunikovala, že za to, ako systém vyzerá, je zodpovedný každý z pracovníkov. „Nemôžeme stále len kritizovať vedenie, aj my máme zodpovednosť. Aj my môžeme navrhnúť skvalitnenie procesov, pracovných metód, alebo zlepšiť napríklad aj obyčajnú komunikáciu,“ myslí si.
Úradníci sa spojili, aby šírili dobré meno
Začiatkom tohto roka Monika spolu s 11 ďalšími kolegami z rôznych úradov, oznámili vznik Dobrého úradníka. Tomu predchádzali mesiace príprav, kedy formulovali ciele, ale napríklad aj Desatoro dobrého úradníka, alfu a omegu iniciatívy. Dnes sa komunita úradníkov, ktorí sa hlásia k desatoru a k záväzku šíriť dobré meno, zväčšuje. Pravidelne sa stretávajú a preberajú konkrétne témy, aby zistili čo a ako funguje či nefunguje a hľadajú konštruktívne riešenia, ako meniť systém z ich pozície. Organizujú tiež webináre so zahraničnými úradníkmi, ktorí hovoria o fungovaní v rámci svojich inštitúcií a zdieľajú príklady najlepšej praxe.
Práca v štátnej sfére je služba
Monika verí, že napriek tomu, že pojem „úradník“ zahŕňa veľmi široké spektrum ľudí, spája ich jedno poslanie. „Je to služba pre štát a pre ľudí. Každý úradník, na všetkých úrovniach, by sa mal snažiť uľahčiť fungovanie občana. Mali by sme svoju prácu vykonávať s presvedčením, že prispievame k verejnému dobru a uľahčujeme život ľuďom,“ hovorí. Uvedomuje si, že to znie idealisticky, ale verí tomu a snaží sa podľa toho aj riadiť. O tom svedčí aj fakt, že už niekoľkokrát mala možnosť odísť pracovať do zahraničia, ale rozhodla sa ostať. Cíti, že by chcela pomôcť zlepšiť situáciu na Slovensku a ak raz človek odíde do zahraničia, je ťažké vrátiť sa späť.
Bariérou je byrokracia aj nízka miera zodpovednosti
Práca úradníka má však viacero bariér, ktoré je potrebné systematicky odbúravať. A práve na to má slúžiť zdieľanie skúseností a povzbudzovanie sa. Ako hlavnú prekážku vníma Monika byrokraciu, ktorú je mnohokrát ťažké obísť tak, aby bol dodržaný postup v medziach zákona. Druhou je nízka miera zodpovednosti v samotných úradníkoch: „Často mám pocit, že ten úradník hľadá cestu, prečo to nepatrí jemu a stavia to v rovine zákona. A má pravdu. Ale možno by sa na to mohol pozrieť, že je tu občan s opodstatneným problémom, ja síce neviem pomôcť, ale porozmýšľam, ako by sa jeho situácia dala čím skôr vyriešiť,“ hovorí Monika a vzápätí dodáva: „Uvedomujem si však, že málo ľudí si trúfne na seba zobrať zodpovednosť, lebo veľmi dobre vedia, že z toho môžu mať problémy. Aj to je chyba systému. Tiež existujú aj cholerickí sťažovatelia a aj kvôli nim nevieme niekedy s našou prácou pohnúť, lebo nás brzdia a frustrujú.“
Súčasnú situáciu na Ministerstve vnútra hodnotí s chladnou hlavou. „Ja aj kolegovia to vnímame ako dôsledok, vyvrcholenie niečoho, čo sa v štáte už dlhodobo zhromažďovalo – to, že za kauzy nikto nevyvodil politickú zodpovednosť. Snažíme sa napriek všetkému pracovať ďalej a robiť si svoju prácu kvalitne.“