V lete sme sa s manželkou rozhodli navštíviť najvýchodnejšie časti Slovenska – Národný park Poloniny, najvýchodnejší kemp v Snine, park nočnej oblohy a okolité obce s drevenými chrámami. Ako vyštudovaní antropológ a religionistka sme neodolali priamemu kontaktu s miestnymi a pýtali sme sa ich, ako sa im tu žije, ako sa mení ich obec a tento kraj. Dozvedali sme sa to, čo sme tušili. Obce vymierajú. Začiatkom roka nové štatistiky o štúdiu mladých ľudí v zahraničí ukázali, že zo Slovenska odchádza študovať vyše 30 000 vysokoškolákov, čo je…
V lete sme sa s manželkou rozhodli navštíviť najvýchodnejšie časti Slovenska – Národný park Poloniny, najvýchodnejší kemp v Snine, park nočnej oblohy a okolité obce s drevenými chrámami. Ako vyštudovaní antropológ a religionistka sme neodolali priamemu kontaktu s miestnymi a pýtali sme sa ich, ako sa im tu žije, ako sa mení ich obec a tento kraj. Dozvedali sme sa to, čo sme tušili. Obce vymierajú.
Začiatkom roka nové štatistiky o štúdiu mladých ľudí v zahraničí ukázali, že zo Slovenska odchádza študovať vyše 30 000 vysokoškolákov, čo je 17 % z ich celkového počtu. V porovnaní s krajinami EÚ sú to vysoké čísla. No oveľa vyššie počty sú medzi tými, ktorí odchádzajú za prácou. Ministerstvo financií odhaduje, že za posledných 15 rokov takto opustilo Slovensko až 300 000 ľudí, najčastejšie sú to vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia do 30 rokov.
Kraje na východnom Slovensku v týchto štatistikách vedú. Z analýz vyplýva, že z okresov na krajnom východe Slovenska sa za posledných 10 rokov do zahraničia vysťahovalo až približne 6 % populácie.
Miestni nám potvrdzovali, že mladí ľudia odchádzajú pracovať ani nie do najbližších miest, dokonca ani nie do Bratislavy, ale do zahraničia. Prirodzene nastáva aj pokles detí v obciach, čoho viditeľným dôsledkom je od 90-tych rokov rušenie miestnych škôl.
Čo s tým?
Áno, riešením môžu byť investície do regiónu. Jedna vec je však vybudovať fabriku a vytvoriť stovky pracovných miest, iná je vzbudiť u mladých ľudí vedomie, že môžu ostať vo svojom kraji a sami vytvárať modernú krajinu.
Preto by sme mali naučiť deti a mladých ľudí v školách také zručnosti a vybudovať u nich také hodnoty, aby sa sami stali „agentmi zmeny“. Mali by dokázať formovať svoju vlastnú budúcnosť a nenechať sa unášať prúdom rozhodnutí niekoho iného.
Dôkazom toho, že to funguje, je projekt Včelí kRaj na Gemeri. V Liešnici, pri Kokave nad Rimavicou, nadviazal na 60-ročnú tradíciu včelárstva a zážitkovou formou vzdeláva verejnosť o význame včiel, školí nových včelárov, a tým vytvára nové pracovné miesta. Ľudia za týmto projektom sa stali agentmi zmeny a vytvorili si svoju vlastnú budúcnosť. Verím, že to je jedna z ciest, ako premeniť nielen východ našej krajiny, ale celé Slovensko.