Prídu a ostávajú často až do konca. A niekedy aj potom. Rodičov naučia, ako zaviesť sondu či podať kyslík a denne aj dvadsaťkrát odpovedajú na otázku: Čo mám robiť? Pomáhajú zariadiť, na čo neostala sila a ak treba, niekedy sadajú do auta aj v noci. Aby jedinou možnosťou nevyliečiteľne chorého dieťaťa nebolo umrieť v nemocnici. Lebo doma je najlepšie. V neziskovej organizácii Plamienok už 19 rokov poskytujú domácu paliatívnu starostlivosť pre deti. A niekedy už navždy ostávajú členmi rodiny.
Len čo Mária prišla do rodiny, malá Simonka ju už ťahala za ruku: „Poď sa so mnou hrať na Fionu!“ „Ja tú rozprávku síce nepoznám, ale keď mi ju rozpovieš,…