A. Capková: Vianočné darčeky môžete ušiť aj z vecí, ktoré už nenosíte

V čom pre vás spočíva krása šitia?

V tom, že je to o tvorivosti človeka. Každý máme vlastný svet a každý vidíme veci ináč. Čo sa môže páčiť mne, nemusí sa páčiť inému a naopak. Je tam veľká voľnosť v tom, že každý môže robiť, čo chce a ako chce.

Nie ste vyučená krajčírka. Začínali ste so šitím masiek, čo musela byť veľmi kreatívna činnosť.

Áno. Predstavte si požičovňu masiek – mala som 1 regál a v ňom 35 masiek. Raz prišlo dieťa, úplný „štuplík“, postavilo sa predo mňa a opýtalo sa na konkrétnu masku. Nemala som potuchy, ako by to malo  vyzerať. A keď som mu povedala, že ja také nemám, bolo úplne zdesené a len zavelilo – Mami, ideme! Vtedy som dostala šok a vravím si – ja som sklamala malé dieťa! V tomto bode sa mi začala činnosť rozširovať. Deti za mnou začali chodiť a hovoriť mi, aké masky ešte môžem ušiť. Bol to obrovský prílev kreativity a ja som od nich nadšene nasávala informácie.

Kto je váš typický zákazník, ktorý prichádza na kurzy?

Veľká väčšina sú mladí ľudia, ktorí už majú deti a chcú im šiť oblečenie, alebo približne tridsiatnici, ktorí pracujú vo veľkých firmách,  sú prepracovaní, vyčerpáva ich stereotyp každodenného života a chcú si vyskúšať niečo nové. Veľakrát si to prídu len vyskúšať, s tým, že uvidia, či ich to vôbec chytí.

Vždy si niekto povzdychne – to je ale aký relax! Tešia sa z toho, že majú čas vypnúť. Vidím, že odchádzajú z kurzu pokojní a s úsmevom.

Často chodia aj skupiny kamarátok s kamarátmi. Na začiatku sú vyplašení z toho, kam to prišli a čo sa tu bude robiť. Keď sa kurz rozbehne, začnú pracovať so strojom, tak zrazu stíchnu. Každý sa uloží trochu do seba. A je zaujímavé, že vždy si niekto povzdychne – to je ale aký relax! Tešia sa z toho, že majú čas vypnúť. Vidím, že odchádzajú z kurzu pokojní a s úsmevom. Stáva sa mi, že mi na konci ďakujú. Takže to obohacuje nielen ich, ale aj mňa.

Nebývajú nervózni z toho, že sa im napríklad nedarí?

Väčšinou má na prvom kurze každý oči dokorán. Myslí si, že budeme robiť veľké výpočty a rysovať a čo ja viem čo ešte. Ale nie. Základný kurz je postavený tak, aby bolo šitie čo najjednoduchšie. Aby som na nikoho nemusela tlačiť. Lebo len vtedy sa človek šitiu začne venovať. Akonáhle má stres, nevie sa sústrediť.  Vtedy mu hovorím – nikto vám nekáže šiť rovno. Máte právo ísť krivo.

Často je to pre nich ako taká hra. Vrátia sa do detstva a začnú si to užívať. A to je dôležité – lebo keď si to niekto užíva a má z toho dobrý pocit, tak sa k tomu aj vráti.

Takže neplatí, že šitie je len pre zručných ľudí…

Absolútne to nie je o tom. Mne ide o to, aby človek nadobudol pohodový pocit a keď dokončí kurz a prestane šiť na rok, dva alebo aj 5 rokov, aby bol stále otvorený sa k šitiu vrátiť. Napríklad keď uvidí nejakú inšpiratívnu vecičku, povie si – veď čo, vyskúšam.

Z každej strany znejú výzvy, aby sme upcyklovali oblečenie. Prichádzajú sem ľudia aj s týmto?

Samozrejme.  Je to aj o tom, že máme doma veľa oblečenia a nie každé sedí. A potom prichádza myšlienka – čo by bolo keby som si to trošku tu ubrala, tam ubrala. No a vtedy si ľudia povedia – mohla by som sa naučiť šiť.

Chodia na kurzy aj muži?

Áno.

Viete to povedať aj koľko percent?

Je to naozaj málo. Približne 5 %. Sú to mladí ľudia, ktorí sa chcú buď naučiť upravovať si oblečenie, alebo prídu len tak zo zvedavosti, s kamarátkami. A všimla som si, že keď si sadnú k stroju, sú šikovnejší ako ony (úsmev). Možno som stretla len mužov, ktorí boli veľmi šikovní, alebo k tomu mali nejakým spôsobom vzťah. Ale všetci mali spoločné, že chcú. A to je na tom to najkrajšie – keď vidím na človeku, ako veľmi chce, a je jedno, či je to muž alebo žena.

Keď máte pocit, že dnes mi to vôbec nejde, treba to odložiť a vôbec sa tým aspoň na deň, dva nezaoberať.

V  našom prostredí muž, ktorý sem príde, musí byť naozaj motivovaný.

To áno. Traja z tých, čo tu boli naposledy, už mali plán. Chceli sa šitiu venovať a chceli sa odskúšať, či to dokážu. Dvaja z nich už podnikajú, začali tvoriť vlastnú značku. Na začiatku sme sa aj trochu potrápili, ale bolo to hlavne o tom, že treba prekonať počiatočný strach. Keď človek dostane do rúk niečo, čo si aj vezme domov, tak ho to potom motivuje a chce skúšať ďalej.

Kedy kurz šitia prinesie najviac ovocia? Ako sa to učiť tak, aby som sa neznechutila?

Po základnom kurze je potrebné praxovať. Potrebujete dostať do rúk základné pohyby, aby vám šiť nebolo zaťažko. A keď máte pocit, že dnes mi to vôbec nejde, treba to odložiť a vôbec sa tým aspoň na deň, dva nezaoberať.

Viackrát prišla za mnou účastníčka, že od znechutenia hodila látku do kúta, dva, tri dni tam ležala, a potom, keď to zase chytila, podarilo sa jej to na prvý šup. Sú etapy, keď to treba odložiť a neriešiť.

Ja sama som absolvovala základný kurz a najviac ma prekvapilo, že to nie je ani tak o tom prehnať látku popod stroj, ale premyslieť, ako čo vystrihnúť a ako priložiť ktorý kus ku ktorému.

Ja som si stále myslela, že to je automatické, ale v praxi vidím, že nie je. Odporúčam dopredu rozmýšľať, ktoré kroky budem kedy robiť. Stane sa, že keď to len napríklad zle poskladáte, musíte neskôr párať. Ľudia veľakrát banalizujú jednotlivé kroky a myslia si, že keď toto vynechám, nič sa nestane. Ale stane. Každý si však musí nastaviť rytmus šitia podľa seba. Každý šije ináč. A keď tam aj tá zručnosť nie je, netreba sa ponáhľať. To je veľmi dôležité.

Akonáhle má stres, nevie sa sústrediť.  Vtedy mu hovorím – nikto vám nekáže šiť rovno. Máte právo ísť krivo.

Chápem, že každý šije individuálne, ale vedeli by ste zhruba odhadnúť, v akom časovom horizonte si vie skrátiť nohavice alebo záclonu niekto, kto nikdy nesedel za stojom?

Takéto jednoduché úkony sa naučíte za pol hodinu. Lebo keď vám niekto ukáže každý krok – čo a kedy spraviť a akým spôsobom, nie je problém to zvládnuť. Preto sa ja snažím vždy vysvetľovať logiku veci, potom sa vám bude zdať šitie jednoduchšie.

Ďalšia vec, čo ma prekvapila bola, že asi na tretej hodine som si už ušila kozmetickú taštičku, ktorá vyzerala veľmi pekne. A veľa ľudí sa čudovalo, že toto už viem ušiť.

A presne toto vás bude poháňať ďalej. Keď máte pozitívny zážitok z toho, čo ste urobili a keď aj prichádzajú pozitívne spätné väzby z okolia. Vtedy už človek vie, že – áno, urobil som to a zvládnem to aj doma.

Na vašej stránke je veta: keď ťa šitie nebaví, alebo sa ti nedarí, zmeň len pohľad. Ako to myslíte?

Ľudia, ktorí sem prídu, majú často postoj, ako keby išli maturovať. Vtedy im hovorím – toto nerobte, nemá to zmysel, tu ste prišli oddychovať a vypnúť. A ako bonus si niečo odniesť domov. Keď sa  uvoľnia, zmenia aj svoj pohľad na kurz a povedia si, že fakt sa nič nedeje. Vtedy tu máme aj príjemnú pohodu.

Čo by malo byť základnou výbavou začiatočníka?

Šijací stroj, nite, nožnice, páratko, špendlíky, meter, krieda. To postačí napríklad na doplnky do bytu. A ak nemá látku, môže vziať niečo z toho, čo má doma a postrihať to. Napríklad dostatočne veľké staré oblečenie môžete postrihať a nanovo si z neho niečo ušiť.

Na čo by si mal dať pri látkach pozor?

Pre začiatočníkov sú najlepšie látky tie, ktoré nepružia, teda je najlepšie začať s bavlnou, ktorá drží tvar. Každý materiál má svoju spracovateľnosť, to znamená, že nie každý šijací stroj vám odšije úplet alebo strečový materiál, na to je najvhodnejší tzv. overlock. Veľakrát mi ľudia hovoria, že majú na stroji overlockový steh. Ale ten sa nikdy nevyrovná stroju overlocku. Ľudia si chcú prerobiť oblečenie, ktoré majú doma, ale nevedia vydolovať kvalitu zo svojho šijacieho stroja. Ale nie je to ich chyba ani chyba šijacieho stroja. Úplety, teplákoviny aj plavky vám po prešití na šijacom stroji popraskajú. Keď chcete spracovávať tento typ látok, mali by ste zvážiť kúpu overlocku.

Aký typ oblečenia je teda vhodný na prešitie doma?

Tie čo nepružia, maximálne len trochu si môžete upraviť s klasickým šijacím strojom. Ale so správnym vybavením hranice prakticky neexistujú.

To znamená, že aj keď sme ohúrení trendom upcyklácie, treba k tomu pristúpiť racionálne. 

Radšej treba začať od tých najjednoduchších vecí, aby neprišlo sklamanie. Je dobré nájsť si mentora, ktorý vám v tom poradí. Často sú totiž na prvý pohľad jednoduché veci zložité a pre začiatočníka nevhodné.

Máte tipy ako minimalizovať odpad pri šití?

Ja sa na kurzoch snažím ukazovať také polohovanie strihu, aby ste zo zakúpenej látky dokázali dostať maximum a vyrobili čo najmenej odpadu. A keď si z odpadu nastriháte bavlnené materiály alebo úplety a máte overlock, môžete robiť aj patchwork. Väčšinou sa touto metódou robia deky a vankúše, ale dá sa to krásne využiť aj ináč, len sa treba snažiť pozbierať látky tak, aby pružnosť bola približne rovnaká.

Ja som presne ten prípad, že mám pocit, že mám doma veľa oblečenia a chcem sa ho efektívne zbaviť – buď ho využiť, alebo posunúť niekomu, komu sa môže hodiť.

Áno, veľakrát sa tu ocitnú dievčatá, ktoré si pri kurze uvedomia, že sukňu, ktorú nenosia, vedia rozstrihať a použiť na kozmetické tašky alebo na vrecúška na potraviny. Foriem je nespočetne veľa. Veľakrát sme rozstrihali aj pulóvre a urobili sa z toho tašky. Všetko sa dá využiť. Stačí „nabehnúť“ na internet a nájdete tam úžasné inšpirácie.

Máte tipy aj na vianočné darčeky?

Je toho veľa. Veci, ktoré nepotrebujete, nechcete nosiť, je treba doma rozložiť a premyslieť si – mám takýto kus látky, čo by som z toho vedela spraviť? Môžete našiť vrecúška na bylinky, vrecká na varešky, vankúše z košieľ, plátenné tašky, vianočné ozdoby. Na ne si stačí rozstrihnúť napríklad nejakú peknú blúzku a zošiť.