„OBRÁTILI" SI ADVENT, ABY LEPŠIE POCHOPILI VIANOCE

Nápad zapojiť deti do premýšľania o skutočnej podstate Vianoc vznikol v Oľginej rodine asi pred dvoma rokmi. „Atmosféra Vianoc sa zmenila z prípravy na sviatky, ktoré by sme si mali zvnútorniť a prežiť ich inak, na konzumné ponáhľanie sa za darčekmi. Bolo mi smutno, že aj my nabiehame na takýto rýchly spôsob života. A keďže deti dokážu odpozorovať naše postoje a štýl života, nechcela som, aby toto bolo to, čo si z Vianoc budú pamätať, a na čo sa zamerajú,“ vysvetľuje čo ju viedlo k tomu, aby svojej dcére a synovi predstavila aj inú alternatívu, než sa nám často podsúva.

Prečo by to malo  byť o tom, že deti stále na niečo čakajú? – povedala si. Namiesto otázok o tom, koľko a akých darčekov dostanú, môžu pozornosť nasmerovať na iných ľudí v bezprostrednom okolí – najbližšiu či vzdialenejšiu rodinu, známych či spolužiakov a učiteľky v škôlke alebo v škole.

V tejto rodine, kde zohráva dôležitú úlohu aj viera, sa Oľga spolu s deťmi rozhodla, že sa nenechajú vtiahnuť do vianočného zhonu, ale budú radšej viac myslieť na iných. Ako však dodáva, zachováva si pritom realistický postoj: „Samozrejme nie je celkom možné deti izolovať od toho, čo sa deje vôkol nich. Netvrdím, že to nevnímajú a sú nad vecou, ale ponúkame im aj inú alternatívu.“

Radosť z obdarúvania

Oľgina dcéra mala štyri a pol roka, keď s domácim predvianočným projektom začali. Na papierové rolky napísali na každý deň meno jedného človeka, pre ktorého by mohli niečo spraviť: mohol to byť dobrý skutok, pomoc v domácnosti alebo aj malý darček. „Dôležité bolo, aby si dcéra uvedomila, že nie je centrom vesmíru,“ podotýka s úsmevom Oľga. Následne z náhodne poskladaných roliek na stene vytvorili  adventný kalendár a každé ráno si vytiahli meno jedného človeka, ktorého v daný deň navštívili. „Dcéra si tieto osobné stretnutia užívala, keďže je veľmi spoločenská,“ spomína.

Pre dcéru bol silný zážitok, keď pocítila radosť, ktorú vie niekomu dať a videla reakcie ľudí, ktorých prekvapila a potešila.

S každým z obdarovaných ľudí sa odfotili. Vznikol tak fotodenník pripomínajúci všetky dobré skutky, ktoré urobili, ako ak rozžiarené tváre ich kamarátov či členov rodiny. „Pre dcéru bol silný zážitok, keď pocítila radosť, ktorú vie niekomu dať a videla reakcie ľudí, ktorých prekvapila a potešila,“ prezrádza Oľga. Dopredu si spolu povedali, aká maličkosť by danej osobe urobila radosť.

Krstnú mamu napríklad príjemne prekvapili, keď jej do práce priniesli sladký zákusok. Malé čokoládky či nálepky dostali aj kamarátky v škôlke, a dokonca aj učiteľky, ktoré to vôbec nečakali. Ďalšou aktivitou bolo napríklad nahrávanie pozdravu rodine žijúcej v Anglicku, ktorej tak chceli ukázať, že na nich myslia. „Pointou nebolo kupovať drahé veci, ale vyjadriť, že myslíme na ostatných,“ zdôrazňuje Oľga. Jej dcérka pomohla napríklad aj vyvenčiť susedkinho psa, pre rodičov zase vymyslela upratanie spálne a pomáhala aj pri pečení vianočných dobrôt.

Chce to slová povzbudenia

Na tento rok vymysleli Oľga s dcérou – druháčkou, novú obdobu adventného kalendára. Pôjde o „slová povzbudenia“ vpísané na kartičky, ktoré adresáti dostanú poštou. „Veľmi málo si totiž hovoríme, čo si na druhých vážime, chýba nám to v rodine, v kruhu priateľov, aj celkovo v spoločnosti,“ vysvetľuje Oľga a dodáva: „Okolo nás chodí veľa ľudí, ktorí sú smutní a nedostávajú od iných nijakú pozitívnu spätnú väzbu.“

V tohtoročnom kalendári takisto zachovali princíp, že každý deň si vyžrebujú jedno meno. Danému človeku potom napíšu pár viet o tom, čo si na ňom vážia, za čo sú vďační alebo čo sa im na ňom páči. „Už premýšľanie o týchto veciach je základom a povzbudením k tomu, čo chcem, aby sa naučila,“ hovorí Oľga. Aj deti v škole si totiž podľa jej slov jeden druhému hovoria škaredé veci oveľa častejšie ako tie pekné. „Preto je mojím cieľom je deti učiť, aby si na druhých všímali to pekné,“ vysvetľuje.

Omnoho viac si uvedomuje, že má všetko čo potrebuje, a preto, keď sa už s nejakou hračkou nehrá, a vie, že by ňou ešte mohla potešiť iné deti, odovzdá mi ju, a ja ju vezmem do osady.

Jedno z prekvapení, ktoré má už dcéra naplánované, je zaslanie pohľadnice dievčatku z rómskej osady. Práve ju spolu s mamou, ktorá pracuje v neziskovej organizácii Cesta von, pomáhajúcej ľuďom žijúcim v chudobe, prednedávnom navštívili. Chce jej totiž napísať, že ju obdivuje za to, aká je výnimočná a aký úžasný dar dostala. Ako totiž spomína Oľga, keď v rámci kampane natáčali metaforické video o behu, spomínané dievčatko bolo spomedzi všetkých najrýchlejšie a dcéru tým úplne očarilo.

Aj vďaka aktivitám zameraným na pomoc iným, začína byť citlivejšia na to, že nie všetky deti sú na tom rovnako, a niektoré si nemôžu dovoliť túžiť po drahých darčekoch. „Omnoho viac si uvedomuje, že má všetko čo potrebuje, a preto, keď sa už s nejakou hračkou nehrá, a vie, že by ňou ešte mohla potešiť iné deti, odovzdá mi ju, a ja ju vezmem do osady,“ hovorí Oľga.

Mnoho originálnych verzií adventného kalendára

Nápad s „obdarúvajúcim“ adventným kalendárom sa rýchlo rozšíril aj medzi známych a priateľov a každý z nich si vytvoril vlastnú, originálnu verziu. Niektorí prišli napríklad s myšlienkou adventného kalendára prečítaných kníh, iní si doňho zase vpísali na každý deň spoločnú aktivitu či hru, ktorej sa so svojimi blízkymi venovali.

A ako si Oľga predstavuje ideálne Vianoce? Rada si spomína na sviatky, ktoré spolu s rodinou strávili na horskej chate odrezaní od civilizácie. Sústredili sa pritom jeden na druhého, išli sa sánkovať, čítali si knihy a deti hľadali malé darčeky ukryté vo vnútri chaty. Ďalším pravidlom, ktoré v rodine zaviedli je, že od každého člena rodiny môžu deti dostať len jediný darček. „Deti totiž vôbec nevnímajú hodnotu vecí, a preto si ich ani nedokážu vážiť,“ hovorí. Najdôležitejšie je podľa nej snažiť sa stíšiť a pripraviť sa na pokoj a čaro Vianoc.