Môžete si vybrať nevytvárať takmer žiaden odpad, no pomôže aj to, ak ten svoj aspoň triedite. Rovnako sa nemusíte stať rovno vegánom. Ak je to nad vaše sily, postačí aj toľko, ak začnete nad svojim jedlom premýšľať. Staňte sa napríklad kvalitariánom. Namiesto jedného kilogramu nekvalitného mäsa, vyprodukovaného ekologicky nezodpovedným hospodárstvom, si vyberte tretinové množstvo kvalitného mäsa, ktoré „vzniklo“ bližšie k vám a šetrí uhlíkovú stopu nielen ekologickejším spôsobom chovu, ale aj kratšou dopravou na váš tanier. Znie to hrozne nepríjemne…
Môžete si vybrať nevytvárať takmer žiaden odpad, no pomôže aj to, ak ten svoj aspoň triedite. Rovnako sa nemusíte stať rovno vegánom. Ak je to nad vaše sily, postačí aj toľko, ak začnete nad svojim jedlom premýšľať.
Staňte sa napríklad kvalitariánom. Namiesto jedného kilogramu nekvalitného mäsa, vyprodukovaného ekologicky nezodpovedným hospodárstvom, si vyberte tretinové množstvo kvalitného mäsa, ktoré „vzniklo“ bližšie k vám a šetrí uhlíkovú stopu nielen ekologickejším spôsobom chovu, ale aj kratšou dopravou na váš tanier.
Znie to hrozne nepríjemne a náročne, no väčšine z nás by stačilo oveľa menej jedla než skonzumuje. Pocit plného žalúdka je subjektívna vec a vplýva na ňu najmä váš zvyk. Z vlastnej skúsenosti viem, že obmedziť množstvo jedla znamená muky a zvýšený pocit hladu maximálne jeden, dva týždne. Potom si telo zvykne na nové porcie a novú frekvenciu príjmu potravy a pocit plného žalúdka je zrazu naspäť aj po polovičnom tanieri prevažne zeleninového jedla.
Zrazu zistíte, že napríklad za 15 eur, ktoré ste doteraz denne míňali na to, aby ste sa dobre najedli, môžete jesť menej, zato lepšieho jedla v lepšom podniku a z udržateľnejších potravín.
A tam to nekončí.
Ak premýšľame o jedle a zaujímame sa oň, môžeme nájsť aj ďalšie spôsoby ako šetriť planétu. Zistíme, že existujú podniky, ktorých šéfkuchári dbajú na zásadu „nose to tail“: objednávajú potraviny, ktoré nepotrebovali prejsť žiadnym spracovaním a vedia, ako z nich kreatívne vyťažiť viac tak, aby bol ich hosť nielen spokojný, ale rovno nadšený.
Tradičná bratislavská a slovenská kuchyňa predsa nepozná čosi ako „podradné“ mäso. Je plná chutných receptov aj zo zvieracích vnútorností. Bôčik upečie aj s kožou do chrumkava. „Odpad“ zo zeleniny využije v nádhernom voňavom vývare či redukcii.
Dnes jej v tom pomáhajú šikovní a vynaliezaví šéfkuchári, ktorí sú motivovaní aj tým, že variť lokálne a zodpovedne je dnes veľmi moderné. V Budapešti aj v Prahe vládne éra pôvodnej lokálnej gastronómie už niekoľko rokov a nie je výnimka, ak vám finediningová michelinská reštaurácia naservíruje aj také prototypy „nose to tail“ jedál ako huspenina či tlačenka.
Šéfkuchárov, ktorí sú v tomto majstri, máme dosť aj na Slovensku. Jediné, čo musíme urobiť my ako spotrebitelia, je doceniť ich napríklad tým, že ich budeme poznať po mene a urobíme z nich nové celebrity. Mať obľúbeného šéfkuchára je predsa oveľa väčší štýl ako mať obľúbenú reštauráciu.
Autor je foodbloger.
Úvodná foto: Welin Nagyová