Prepájajú generácie, aby zbavovali predsudkov zo starnutia

K Dušanovi Martinčokovi sa v jeho snažení pridalo niekoľko úspešných ľudí najrôznejších povolaní, medzi nimi napríklad biologička Veronika Dugovičová. Skúsenosti s prácou so seniormi získala v Centre podpory verejného zdravia v Prahe, kde sa často stretávala s aktívnym starnutím. Všimla si aj to, že vývoj obyvateľstva jednoznačne hrá v prospech starších ľudí. Zvyšuje sa priemerná dĺžka života a ľudí s vysokým vekom pribúda. „Je teda zrejmé, že táto téma sa v spoločnosti objavuje a musíme sa k nej nejako postaviť,“ hovorí Veronika. Za hravým názvom organizácie Zrejme sa skrýva aj rozkazovacie sloveso. Zrejme spoločne v našich názoroch a hodnotách!

Nálepka „senior“

Veroniku hnevá, keď starých ľudí označujeme jednoducho slovom „dôchodca“ a vytvárame z nich homogénnu masu. „Pritom každý jeden človek je unikátna osobnosť so svojou hodnotou. Má vlastný príbeh a jedinečné záujmy.“ V tejto súvislosti apeluje aj na to, aby bol i program v sociálnych zariadeniach pestrejší: „Veď seniori majú rozličné záľuby. Kde je napísané, že to musí byť stále len dychovka?“ Spomeňme si na príklad, keď seniori v Nemecku ušli z domova dôchodcov na metalový koncert. „Dôležité je nadviazať spoluprácu so škôlkami a školami a vykročiť z tieňa toho, o čom si myslíme, že je pre seniorov atraktívne,“ navrhuje zlepšenia.

Dôležitejšie je seniorov zoceliť a dať im pocit, že sú dôležitou súčasťou spoločnosti.

Jedným z piliérov iniciatívy je aj boj proti ageizmu, teda diskriminácii na základe veku. Veronika zdôrazňuje, že tento termín je úplne nelogickým –izmom. „Veď seniorom sa stane, dúfajme, každý jeden z nás. Preto je odstup od seniorov absolútne neopodstatnený.“ Ako ďalej vysvetľuje, o starších ľuďoch máme predstavu, že sú krehkí a zraniteľní a musíme sa o nich predovšetkým starať. Mnohých ale prekvapuje, keď sa s nimi zaobchádza ako v rukavičkách. Nie je to pre nich celkom prospešné. Dôležitejšie je zoceliť ich a dať im pocit, že sú dôležitou súčasťou spoločnosti.“

Na základe vlastných zážitkov Veronika smutne konštatuje, že niekedy dokonca sami seniori uveria stereotypným postojom voči nim. „Ak je však niekto aktívny po celý život, nevidím dôvod, prečo by to mal napríklad odchod do dôchodku ukončiť. Každá staroba je predsa iná. Ak však seniori len čakajú doma, kým ich príde navštíviť rodina a sledujú televíziu, môžu mať skreslené predstavy o tom, aká je aktuálna situácia v spoločnosti,“ dodáva. Často zostávajú na okraji záujmu a chýba nám s nimi bližší kontakt. Neprávom ich vnímame ako ľudí, ktorí sú na konci svojej cesty. Oni sami si potom názor, že sú neužitoční, prijmú za svoj. Berú to ako údel starého človeka.

Predsudky tu i tam

„Starší ľudia si o mladších ročníkoch často myslia, že sú sebeckí a zahľadení do seba. Nezáleží im príliš na spoločných veciach a sú zameraní najmä na výkon. My si naopak vytvárame o starých ľuďoch zjednodušenú predstavu, že to sú tí, ktorí s igelitkou v obchodoch naháňajú zľavy. Pritom majú oproti mladším cenný nadhľad. Prežili toho už veľa a stihli nazbierať skúsenosti. Mladí sú slepo presvedčení, že to, čo práve prežívajú, je najdôležitejšie na svete,“ podotýka s úsmevom Veronika. Tínedžeri a mladšie generácie sú na druhej strane na tepe doby. Majú potenciál starších úspešne začleniť do chodu spoločnosti. Je jasné, že pre seniorov je ťažké dobiehať najnovšie technologické vymoženosti. Ak ich však s trpezlivosťou naučíme napríklad skypovať, bez problémov si s deťmi či vnúčatami telefonujú.

Podľa Veroniky nie je pravda ani to, že seniori sú plní predsudkov. „Existuje aj skupina LGBT seniorov, ktorá v minulosti nebola viditeľná. Dnes sa to snažíme postupne meniť.“ O homosexuálnych vzťahoch sa napríklad s nimi rozpráva Dušan, ktorý sám uzavrel v Luxembursku manželstvo so svojím partnerom. Hoci sa predtým s ničím podobným nestretli, akonáhle ho spoznali, brali to ako samozrejmosť a holý fakt. Prijímajú ho takého, aký je.

Staroba je cool

„V súčasnosti nás ovláda kult mladosti. Zrýchľuje sa doba, je čoraz anonymnejšia a kladie na ľudí vyššie a vyššie nároky. Aj na pracoviskách sú preferovaní mladší ľudia. Nadnárodné spoločnosti sú zložené zväčša z jednej generácie. Nefunguje vymieňanie názorov a skúseností. Je tu prítomný aj tlak na strednú, tzv. sendvičovú generáciu – rodičia sa starajú zároveň o svoje malé deti aj o starnúcich rodičov,“ opisuje neľahkú situáciu v dnešnej spoločnosti Veronika.

Recept na zlepšenie medzigeneračných vzťahov je však celkom jednoduchý: „Rozprávajme sa s ľuďmi v našom okolí –  v rodine, v susedstve,  v práci, škole, na ulici. Neštíťme sa kontaktu a majme odvahu vystaviť sa i nepohodlným situáciám. Veď spoznávaním sa vzájomne obohacujeme!“

Združenie organizuje aj festival OLD´s COOL, ktorý sa koná v Bratislave i v Košiciach (12. – 13. októbra). Veronika z bohatého programu odporúča zábavný workshop Ako (ne)zahviezdiť na domovej schôdzi? či vážnejšie témy – Ako odhaliť a nahlásiť korupciu?  alebo diskusiu o konšpiráciách s názvom Jedna babka povedala…Ako sa (ne)darí konšpiráciám vo vašom okolí? Tešiť sa môžete i na seniorský zbor Elpida či swingovú tančiareň.

Príbehy zo susedstva

Ďalšou aktivitou, ktorú združenie pripravuje je kniha o stacionári na Záhrebskej. Práve tam Dušan spoznal napríklad pána Síkoru, ktorý ako vodohospodár precestoval celý svet, či pani Poštolkovú, ktorej manžel vynašiel detské ortopedické nohavičky, tzv. poštolky.  Príbeh zariadenia bude popretkávaný medailónikmi o životných osudoch jeho klientov, klientiek, zamestnankýň a susedov. Nájdete v nej aj príklady dobrej praxe v oblasti sociálnych služieb (dozviete sa napríklad ako funguje spolužitie seniorov a študentov, tzv. cohousingové bývanie) a získate konkrétne tipy ako prehĺbiť medzigeneračné vzťahy. Podporiť vznik knihy môžete počas októbra, kedy prebieha crowdfundingová kampaň.