Viac ako tretina celosvetovo vyprodukovaných potravín pre výživu ľudí skončí ako odpad, čo je približne 1,3 miliardy ton ročne. To všetko sa deje súčasne s tým, ako 870 miliónov ľudí na svete hladuje. „Práve toto je pre mňa obrovský nonsens, keď stále hovoríme o stovkách miliónoch ľudí, ktorí nemajú čo jesť,“ opisuje začiatok svojej cesty v združení jeho štatutárka Alexandra Kolárik. Do Free Food nastúpila v roku 2016, keď premýšľala, čo by mohla proti plytvaniu potravinami urobiť. „Existujú rôzne kroky alebo tipy, ktoré umožnia…
Viac ako tretina celosvetovo vyprodukovaných potravín pre výživu ľudí skončí ako odpad, čo je približne 1,3 miliardy ton ročne. To všetko sa deje súčasne s tým, ako 870 miliónov ľudí na svete hladuje.
„Práve toto je pre mňa obrovský nonsens, keď stále hovoríme o stovkách miliónoch ľudí, ktorí nemajú čo jesť,“ opisuje začiatok svojej cesty v združení jeho štatutárka Alexandra Kolárik.
Do Free Food nastúpila v roku 2016, keď premýšľala, čo by mohla proti plytvaniu potravinami urobiť. „Existujú rôzne kroky alebo tipy, ktoré umožnia plytvať potravinami menej, no ľudia ich nerobia len preto, že o nich nevedia alebo na ne zabudli. Táto téma nie je žiadna jadrová fyzika, naše tipy sú jednoduché a zvládne ich každý.“
Jedným z cieľov združenia Free Food je tak informovať verejnosť, nabádať ľudí, aby sa touto témou zaoberali. „Drvivá väčšina ľudí netuší, aké dopady má plytvanie potravinami a myslí si, že keď vyhodím jednu paradajku alebo kúsok chlebíka, nie je to také hrozné. Ale keď to u nás urobí 5 miliónov ľudí, zrazu máme 5 miliónov vyhodených paradajok za týždeň,“ vyratúva A. Kolárik.
Najčastejší odpad – zelenina, chlieb, varené jedlo
Potravinový odpad má viacero podôb. A. Kolárik hovorí o odpade z domácnosti, ktorým je všetko to, čo ľudia nezjedia a vyhodia. „Môže to byť kúpený tovar, ale aj varené jedlo. Ďalším druhom potravinového odpadu sú prebytky z obchodov – jedlo, ktoré sa pred skončením dátumu minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby nestihne predať. Potravinový odpad môže vznikať v každom stupni potravinového reťazca, to znamená u pestovateľa, výrobcu, distribútora, obchodníka, a potom v domácnosti.“
Ak by bol potravinový odpad svetovou ekonomikou, tak by sa v produkcií umiestnil na treťom mieste za Čínou a USA.
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje 0,86 mil. ton potravinového odpadu, čo je podobný objem ako v susednom Maďarsku s dvakrát vyšším počtom obyvateľov. Až 9 % našich domácností pritom vyhadzuje potraviny denne. Najčastejšie končia v koši zelenina a ovocie, potom chlieb, pečivo a tiež varené jedlo.
Plytvanie jedlom je okrem toho spojené aj s plytvaním inými zdrojmi. Okrem financií sú to aj prírodné zdroje – voda, pôda či energie. Uhlíková stopa potravinového odpadu je až 3,5 miliardy ton oxidu uhličitého. „Odpad z domovov končí v komunálnom odpade, a tu svojím hnilobným procesom vytvára CO2,“ približuje A. Kolárik. „Ak by teda bol potravinový odpad svetovou ekonomikou, tak by sa v produkcii umiestnil na treťom mieste za Čínou a USA.“
Plánovať nákupy, organizovať chladničku
Podľa štatistík Európskej únie najväčším škodcom alebo najväčším producentom potravinového odpadu sú domácnosti. „Hovorí sa až o 50-percentnej zodpovednosti za potravinový odpad,“ vraví A. Kolárik. „Obchodné reťazce, ktoré sú na Slovensku v tejto téme také obviňované, tvoria okolo 10 až 15 % potravinového odpadu.“
Prečítajte si aj:
Varí zo zvyškov: Mnohí sú prekvapení, čo vymyslia z minima potravín
„Písať si nákupný zoznam a nakupovať častejšie, no menšie objemy potravín,“ približuje A. Kolárik. „Veľké nákupy jeden alebo dvakrát za mesiac sú častým „ohniskom“ odpadu. Ľudia totiž často nakúpia veci, ktoré nestihnú spotrebovať. Nie vždy máme chuť navariť to, čo sme si naplánovali, alebo jesť to, o čom sme si pred dvoma týždňami mysleli, že budeme jesť.“ Zásoby možno robiť z takzvaných suchých potravín, ako sú cestoviny či ryža.
Na odpad a plytvanie sa má myslieť nielen pri nakupovaní, ale aj pri rozmiestnení vecí v chladničke. „Prvou zásadou je mať veci s končiacou dobou spotreby v chladničke čo najviac viditeľné, alebo čo najviac vpredu. Teda to, čo ide do chladničky prvé, by malo z nej aj prvé odisť,“ vraví A. Kolárik.
Dodáva, že chladnička má rôzne teploty na rôznych miestach. V najchladnejších častiach je preto dobré mať potraviny, ktoré sa rýchlo kazia, ako je varená strava, mäso, mliečne výrobky. V častiach, kde je vyššia teplota, zasa trvanlivejšie potraviny a v dvierkach, kde je najväčší pohyb vzduchu, mať potraviny, ktoré nie sú citlivé na zmenu teploty.
Catering z potravinového odpadu
Za združením Free Food stoja tri ženy, dobrovoľníčky. „Veľmi rady by sme sa sprofesionalizovali, pretože máme toľko aktivít, že to zaberá viacerým ľudom veľmi veľa času,“ vraví A. Kolárik, ktorá sa združeniu venuje popri materskej dovolenke. „Momentálne teda prežívame na projektoch, ktoré vždy pokrývajú náklady len na realizáciu toho projektu, nie personálne. Pomáha nám okolo desať dobrovoľníkov, ale každodennú prácu pre združenie vykonávame tri.“
Združenie Free Food začalo iniciatívou, ktorá síce neskôr skončila, no bola impulzom pokračovať, rozvíjať sa, meniť. Išlo o otvorenie verejnej chladničky počas Ekotopfilmu na Námestí 1. mája v roku 2014. Napriek pozitívnym ohlasom narazila chladnička na legislatívu a rozhodnutia úradov. Druhú otvorilo združenie o tri roky neskôr v Bratislave – Novej Cvernovke. Ide o komunitnú chladničku, ktorá je alternatívou verejnej, nestojí teda na ulici, ale je súčasťou priestoru, ktorý navštevuje istá skupina ľudí.
Veľké nákupy jeden alebo dvakrát za mesiac sú častým „ohniskom“ odpadu. Ľudia totiž často nakúpia veci, ktoré nestihnú spotrebovať.
„Máme dva typy akcií, jedným sú prednášky, osvetová činnosť a diskusie, a potom máme akcie cateringového charakteru, kde sa snažíme ľudom demonštrovať, čo to potravinový odpad je a ako vyzerá,“ hovorí Alexandra. Opisuje, že z potravinového odpadu sú sa dá urobiť aj catering pre osemsto ľudí.
Združenie si to vyskúšalo napríklad na konferencii Zero Waste. Takýto catering je podľa Free Food dynamický a dobrodružný. Potravinové dary alebo prebytky, ktoré dostanú od partnerských obchodov, sú nevyspytateľné a neopakovateľné. „Vždy až ráno vidíme, z čoho ideme pripravovať jedlo. Potrebujeme teda veľmi kreatívneho kuchára.“
Združenie robieva catering napríklad na festival Doma dobre v nízkoprahovej nocľahárni sv. Vincenta de Paul.
Ovocie bez ideálnych tvarov
Ďalší projekt združenia má poetický názov Pekný džem zo škaredých jabĺk. V rámci neho sa dobrovoľníci v zelených tričkách Free Food snažili ukázať že, jedným z dôvodov plytvania potravinami je neestetickosť niektorých kusov ovocia a zeleniny.
Hovoria o tom, že často sa na pulty obchodov nedostane tovar s „chybami“, len preto, že nemá ideálny tvar alebo vzhľad. Končí potom v odpade, alebo, v tom lepšom prípade, sa dáva hospodárskym zvieratám. „My sme práve z jabĺk, ktoré boli druho- alebo treťotriedne a nedostali sa na pulty obchodov, uvarili džem, a tak sme sa usilovali ukázať, že aj ovocie a zelenina, ktoré nie sú stopercentne estetické, môžu poslúžiť ako dobrá a chutná potravina,“ dodala Alexandra.
Zákon aj banka
Slovensko novelizovalo zákon o potravinách, ktorého cieľom je znížiť plytvanie jedlom. Do praxe vstúpi v roku 2024. Združenie Free Food sledovalo jeho cestu.
„V novembri 2019 bol podaný návrh zákona, ktorý by ukladal obchodom s predajnou plochou viac ako 400 m2, čo je len 20×20 metrov, povinnosť potraviny s uplynutou minimálnou dobou trvanlivosti darovať charitám,“ vysvetľuje Alexandra. „Na impulz charitatívnych a iných organizácií, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, sa tento návrh prepracoval, pretože v pôvodnej podobe by bol nerealizovateľný. Distribučná sieť by ho nezvládla uviesť do praxe.“
Prečítajte si aj:
Chcete menej plytvať jedlom? Skúste tieto triky
Inštitúciou, ktorá zabezpečuje distribúciu darovaných potravín v rámci celej republiky, je Potravinová banka Slovenska so sídlom na východnom Slovensku. „Napriek obrovskému nasadeniu a úsiliu tejto neziskovej organizácie sme sa vo Free Foode často stretli so situáciou, keď nastáva, najmä z kapacitných dôvodov, problém dostať sa k darovaným potravinám,“ približuje A. Kolárik. „Vidíme preto ako potrebné vytvoriť lokálnu službu, ktorá by tento problém vyriešila, keďže potravín je obrovský prebytok a väčšina organizácií, ktoré pracujú s ľuďmi v núdzi sa borí s existenčnými problémami.“
Prezrádza, že združenie už dlhšie pracuje so sociálnym oddelením magistrátu, aby tu takáto inštitúcia vznikla. Mestská potravinová banka by mala pomáhať organizáciám s distribúciou potravín, organizácie totiž nemusia mať dostatočnú kapacitu potravinové dary prijímať a vyzdvihovať. Hlavné mesto by tak bolo na novelizovaný zákon o potravinách pripravené.