O Tatry sa stará 40 rokov. Národný park je dielom človeka, nie prírody, hovorí
left

O Tatry sa stará 40 rokov. Národný park je dielom človeka, nie prírody, hovorí

Nechce, aby sa z Tatier stalo Las Vegas a hovorí, že je správne, ak kultúra a zábavné parky ostávajú v podhorí. Vysvetľuje, že príroda je silná a dokáže sa o seba postarať, no človek musí spolupracovať. A tak jej v Tatrách pomáha už 42 rokov. Ekológ a lesník Pavol Kráľ zo  Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Bývate na Štrbskom Plese. Niekedy k vám chodili priatelia akoby na čistinku, dnes sú už okolo samé budovy, betón a asfalt. Ako sa Tatry zmenili za čas, ktorý si pamätáte?…

Lektorka rodičovstva: Dieťaťu pomôže už to, že sa ho snažíte pochopiť
left

Lektorka rodičovstva: Dieťaťu pomôže už to, že sa ho snažíte pochopiť

Rodičia dnes majú o výchove naštudovaného toľko, až sa v tom strácajú. Martina Vagačová si však nemyslí, že „riešia“ až príliš. Ak totiž chceme, aby niečo fungovalo, musíme sa o to zaujímať. Práve preto sa cez tzv. efektívne rodičovstvo snaží prekladať teóriu do praxe a radiť rodičom pri konkrétnych situáciách. Tvrdí, že neexistuje zlý rodič alebo neposlušné dieťa. Existuje len vzniknutý problém, na ktorý sa dá nájsť riešenie.

Čo nás robí dobrými rodičmi? Nielen v rodičovstve, ale v akomkoľvek vzťahu je dôležité byť ochotní pozerať sa na svet aj očami druhej strany. Kľúčom k spojeniu je empatia. Veľmi dlho trvá,…

K. Šimončičová: Zmenila by som Otčenáš na: ,Voda, strom a chlieb náš každodenný‘
left

K. Šimončičová: Zmenila by som Otčenáš na: ,Voda, strom a chlieb náš každodenný‘

Volajú ju „strombudsmanka“. Tam, kde je v ohrození nejaký strom, je i Katarína Šimončičová. Ochranárka a aktivistka už roky so zápalom presadzuje zachovanie zelene v mestách a bojuje proti výrubom stromov na celom Slovensku. Je členkou iniciatívy Bratislava otvorene, občianskeho združenia Nádej pre Sad Janka Kráľa či odborníčka v komisii územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby pri mestskom zastupiteľstve. V roku 2013 získala za svoje úsilie prestížnu cenu Biela vrana.

Katarína Šimončičová detailne pozná zákon o ochrane prírody a krajiny, dokonca lepšie ako mnohí úradníci. Prísne a nekompromisne dozerá na odôvodnenosť rozhodnutí súvisiacich s povoleniami výrubov drevín. Posiela odvolania, žiada vysvetlenia, protestuje, nahlas…

Vďaka bývalej Lúčničiarke sa do škôl vracajú tradície
left

Vďaka bývalej Lúčničiarke sa do škôl vracajú tradície

Veronika Miščíková sa dlhé roky venovala folklórnemu tancu, ale aj výtvarnému umeniu, v ktorom videla svoju budúcnosť. Svoje pedagogické korene však nezaprela, a tak aj napriek tomu, že odmalička tvrdila, že nebude učiteľka, sa teraz venuje tanečnej pedagogike, rozvíja tradičné ľudové remeslá a do základných škôl zavádza vyučovanie o tradičnej ľudovej kultúre.

Veronika, čo ťa priviedlo k folklóru? Prvým človekom bola mamina, ktorá sama vždy chcela tancovať, ale keďže pochádza z „dolniakov“ (Tvrdošovce), kde nebol súbor, nemala možnosť. Babka pre mňa zas predstavovala…

Učí ľudí, ako nevyhorieť. Samému sa to stalo
left

Učí ľudí, ako nevyhorieť. Samému sa to stalo

Myslel si, že bude celý život aktivista. Po 12 rokoch v rôznych mimovládnych organizáciách však vyhorel. Keď už nevedel, ako ďalej, začal robiť to, čo mu bralo najmenej energie. Šoférovať. Kúpil si minibus a prevážal ľudí i nábytok. A popri tom vyštudoval psychológiu. Dnes učí ľudí, ako sa syndrómu vyhorenia vyhnúť. Psychológ Matúš Bakyta.

Radíte ľuďom, ako nevyhorieť. Vám sa stalo to isté. Ako ste sa k tomu dopracovali? Už ako dieťa som mal blízko k aktivizmu. Keď som v roku 1993 skončil elektrotechnickú priemyslovku, vedel som,…

Ach, ten začarovaný kruh: Chcú mať dieťa, aby už neboli samé
left

Ach, ten začarovaný kruh: Chcú mať dieťa, aby už neboli samé

Vie, že ostať sám, je najsmutnejší pocit na svete. A že sám človek si nedokáže pomôcť, keď sa ocitne v problémoch. V centre pre obnovu rodiny Dorka, ktoré vedie už 12 rokov, sa preto snaží dať druhú šancu osamelým mamám s deťmi i mladým bez rodičov. Riaditeľka Jolana Šuleková.

Je pološero, keď vchádzam na Hemerkovu ulicu v Košiciach. Navigácia hlási, že som na mieste, ale unavené oči krízové centrum nevedia nájsť. „Dorka? Samozrejme, že viem, kde to je. Ja tam…