D. Grigar: Otcovskú dovolenku by som odporúčal všetkým mužom

Prečo si sa rozhodol ísť na materskú dovolenku?

V čase, keď sme sa rozhodovali, mal som dve zamestnania, a zároveň som po večeroch pracoval na koncepte novej očnej optiky. Bolo to dlhodobo veľmi vyčerpávajúce a v istom momente to prekročilo zdravú hranicu. Manželka vtedy navrhla, aby sme si to vymenili. Ona sa vráti do práce a ja budem mať viac času na rodinu a optiku. Náš syn Jonáš mal vtedy takmer 2,5 roka.

Mal si takmer tri zamestnania.

Áno, robil som marketing v IT firme a manažéra improvizačného divadla 3T – Tri Tvorivé Tvory. A do toho prišla idea otvoriť očnú optiku s mojou mamou. Prvotná myšlienka bola pomôcť jej s marketingom vo vtedajšej prevádzke. Myslel som si, že jej budem len občasne radiť. Nakoniec sme sa však rozhodli vybudovať úplné novú optiku ZITA a ja som začal tvoriť celý podnikateľský koncept.

Moje tempo bolo v tom čase šialené. Ráno som odchádzal skoro do práce, aby som mohol skôr odísť. Pred firmou ma už čakalo auto a na otočku sme išli s 3Tčkom zahrať predstavenie do Žiliny či Popradu. Po večeroch a víkendoch som si robil analýzy trhu a tvoril koncept novej optiky. Neskôr som začal mať z toho zdravotné problémy, napríklad som strácal zrak, pichalo ma na hrudi.

Celé rodičovstvo je jednoducho veľká vec.

Vzdal si sa práce v IT firme, ale pribudlo ti akoby nové zamestnanie.

To je pravda, lebo nazývať materskú dovolenku dovolenkou je úplná hlúposť. Celé rodičovstvo je jednoducho veľká vec. Vo firme sme boli partia kolegov – rodičov, ktorí sme si chodili do práce oddýchnuť. Ako rodičia sme boli oveľa viac vyčerpaní, no napriek tomu by nikto z nás nemenil. Ani ja nie. Žijeme však dobu, keď si na Instagrame pozeráme vyšperkované fotografie detí a ich mamičiek – influenceriek. Zdieľajú fotky usmiatych detí a harmonickej rodiny a píšu o tom, ako si popri materskej rozbehli podnikanie. Môže to potom pôsobiť aj tak, že rodičovstvo je jednoduchá záležitosť, že veci idú ľahko. U väčšiny rodičov to pritom takto vôbec nefunguje.

Aj napriek tomu by si poslal ostatných mužov na materskú?

Otcovská je skvelá a ja by som ju odporúčal všetkým mužom. Vtedy si uvedomia, čo všetko žena dokáže. A ja dnes viem, že na tú moju proste nemám. V starostlivosti i v manažmente je skvelá. Varíš, tu ti lezie dieťa a otvára zásuvku, tu si môže ublížiť, máš na veci len napríklad dve hodiny, lebo musíš ísť vybaviť ešte to a tamto. Šialené. Zároveň treba stokrát dieťa prebaliť, zohnúť sa, niečo podať. Ja toto nedávam, som slabý.

Ženy, ktoré sú zároveň matkami, sú podľa mňa neuveriteľné. Rodičovstvo ich naučí úžasnému time managmentu. Aj ony samotné hovoria, že keď sa po materskej vrátili do zamestnania, tak agenda, na ktorej by bežne pracovali celý deň, im zaberie možno polovicu času. Sú naučené pracovať pod stresom, multitaskovať a podávať výkon, ale najmä vedia, že ich doma čakajú deti a domácnosť a potrebujú byť teda čím skôr s prácou hotové.

Platí to aj na teba?

Aj mňa rodičovstvo veľmi zmenilo. Som zodpovednejší, uvedomujem si veci v širších súvislostiach, riešim, kde a ako trávim čas. A niekedy sa až do detailu starám o financie, aby sme mali rozpočet na všetko. Život je teda v rodičovstve oveľa viac manažérsky, hoci toto nie je všeobecná poučka.

Každý ti toho môže o rodičovstve veľa porozprávať, no keď sa ti narodí dieťa, zistíš, že je to nejaká úplne iná téma.

Zistil si počas rodičovstva o sebe niečo?

Mám jedno sebapoznanie, ktoré som si uvedomil. Od malička som vyrastal medzi deťmi a všetci okolo mňa boli orientovaní na rodinu. Veľmi som sa preto na otcovstvo tešil. Keď to ale prišlo, zistil som, že o ňom vlastne nič neviem a že je úplne iné, ako som si myslel. Každý ti toho môže o rodičovstve veľa porozprávať, no keď sa ti narodí dieťa, zistíš, že je to nejaká úplne iná téma.

A tiež som niekedy frustrovaný. Vždy som chcel odovzdať svojim deťom všetko, čo som sa naučil a dnes zisťujem, že niekedy ma to hrozne nebaví. A hovorím si – veď ty si ten chalan, ktorý sa na rodičovstvo tešil a strašne chcel mať deti. Veľa ľudí o rodičovstve hovorí, ako o najkrajšom období života. A ja som nedávno čítal článok o žene, ktorá to nezvládala. Zistila, že asi nechce byť matkou. Vtedy som si uvedomil, že tento pocit je úplne normálny. Chápal som ju.

Mal si teda niekedy chvíle, keď si si povedal, že nechceš byť otcom?

Jasné. Život stojí na viacerých pilieroch, ktoré musia byť v rovnováhe. A pre muža je veľmi dôležité mať aj čas pre seba. Moja mama mi často hovorila, že otec keď príde z práce, potrebuje sa najesť, prečítať si noviny či pozrieť správy. Popritom sa opäť naštartuje. Naozaj to tak aj vždy bolo. A toto som si počas rodičovstva uvedomil na sebe. Máme 2,5 izbový byt a ja sa nemám kam schovať. Začal som preto tráviť veľa času na záchode. (smiech) A neskôr som sa preto cítil aj previnilo. Manželka sa ma pýtala, čo tam toľko robím a ja som si čítal.

Spoločnosť ti hovorí, že musíš mať rád svoje deti. Ale normálne sú aj pocity, keď ich máš plné zuby.

Dnes už nie som zamestnanec, ale zamestnávateľ, takže po ôsmich hodinách v práci nemôžem iba zatvoriť dvere a nič viac neriešiť. Psychohygiena nepríde. Neustále nad vecami rozmýšľam a zaspávam s tým, aké inovácie urobiť a ako vyriešiť problémy, ktoré prišli. Keď som potom prišiel domov, cítil som, že potrebujem čas pre seba. Mám strašne rád svoju ženu aj deti, ale niekedy mi „lezú na nervy“. Chcel by som ten pocit zmeniť, ale nedarí sa mi to. V takom momente sa na nejaký čas zavriem na záchode a po chvíli cítim, že som pripravený mať ich opäť rád. Znie to divne, ale naozaj to funguje.

Takže je z hľadiska rodičovstva krízové, ak si človek dlhodobo nedokáže nájsť čas pre seba?

Presne tak. Spoločnosť ti hovorí, že musíš mať rád svoje deti. Ale normálne sú aj pocity, keď ich máš plné zuby. Keď som prišiel unavený z práce domov, najradšej by som sa otočil vo dverách a šiel preč. Často som sa preto cítil previnilo, lebo som mal pocit, že som nezvládal úlohu otca. Je však podľa mňa fajn, keď deti vidia, že aj otec je normálny človek so svojimi zlyhaniami a dnes už tomu rozumejú. Ak prídem domov zničený, môj syn to niekedy vníma a nechá ma oddýchnuť si. Alebo ma len tak pohladí po tvári. To sa stalo nedávno a ja som si hovoril: Vau!

Ako sa snažíš vychovávať svoje deti?

Nemám striktne stanovené body, ktoré nasledujem. Chcem také tie klasické veci – aby mali správne hodnoty, boli tolerantné, mali úctu k ľuďom aj k prírode. Zároveň doma uplatňujeme taký „židovský“ prístup v tom, čo deti môžu počuť a čo už nie. U nás doma sa nikdy nezatvárali dvere. Vždy som ako malý počul, koho idú rodičia voliť, čo ich v súčasnom dianí trápi, všetko sme ako deti vnímali. Nikdy nás neposlali hrať sa preč, keď prišla návšteva alebo sa nešli zakaždým rozprávať za zatvorené dvere, keď riešili aj náročnejšiu tému. Môj sen bol, aby naše deti mohli fungovať popri nás, počúvať a učiť sa. Jonáš má dnes päť rokov a má možno aj vďaka nášmu prístupu sofistikovanejšiu slovnú zásobu ako jeho rovesníci a dokáže aj celkom dobre vyjadrovať svoje emócie.

Povedal si mi, že tvojmu synovi chceš odovzdať aj to, že nesfotrovatieš. Čo to znamená?

Starší ľudia dnes často nemajú presah na mladú generáciu. Moji rodičia ovládajú na počítači len základné veci, stáva sa, že mi nerozumejú, lebo nechápu, čo prežívam. To, čo by som veľmi chcel je, aby som nezastal v neustálom rozvíjaní sa – nesfotrovatel. Nechcem byť taký otec, ktorý príde domov, dá si klobásu a pivo, pozrie v telke správy a futbal a pôjde spať. Chcem, aby vo mne moje deti stále videli inšpiratívneho človeka, ktorý rozumie tomuto svetu a sčasti aj ich generácii, alebo sa o to aspoň snaží.

Hádam ako každý malý chlapec, aj ja som mal svojho otca zidealizovaného, hltal som každé jeho slovo. Mal som pocit, že všetko, čo povie je pravda a že sa v mnohých veciach vyzná. S odstupom času si uvedomujem, že mal v týchto oblastiach oveľa jednoduchšie vedomosti, ako som si vtedy myslel. Môjho otca stále uznávam za veľa vecí, akurát pri viacerých témach som teraz skôr ja ten, ktorý ho posúva vpred. Nechcem preto zastať a stále chcem na sebe pracovať. Rád by som bol mojim deťom vzorom, chcel by som ich chápať a prinášať relevatné názory do debaty.

Aké pozitíva ti rodičovstvo prinieslo?

Dospel som, veľmi. Ale to by som si asi prečítal v rozhovore s každým, kto sa stal rodičom. Začal som oveľa viac riešiť spoločnosť. Separujem odpad, chodím na protesty, trápi ma ešte viac politická situácia a premýšľam nad tým, ako prispieť svojou časťou k tomu, aby sa naša spoločnosť posunula k lepšiemu. Pretože to bude svet, do ktorého dorastú moje deti. Záleží mi na tom, akú planétu odovzdáme našim deťom. Je to klišé, ale je to pravda. Ako rodič mám  tiež pred sebou také tie základné ciele ako postarať sa o deti ekonomicky, nájsť im dobrú školu a podobne, ale ja pozerám ešte trochu ďalej.

Niekedy však o sebe ako o rodičovi dosť pochybujem. Pýtam sa sám seba: Mal by som tráviť s deťmi viac času? Koľko je ideál? A ako kvalitne? Stačí, že sa s nimi hrám lego? Český kňaz Tomáš Halík napísal knihu s názvom Co je bez chvění, není pevné. Táto myšlienka ma dosť zaujala, keďže sám som bol vychovávaný v tom, že je správne, ak má človek svoje istoty.  Som pritom človek, ktorý pochybuje skoro o všetkom. V nejakom momente som si uvedomil, že pochybnosti sú vlastne veľmi dobré. Vďaka tomu, že o veciach pochybujeme, môžu byť naše názory skutočne pevné. Alebo sa o nich môžeme opätovne presviedčať.