Dôchodca nevzdal zápas s veternými mlynmi. V dedine nastala zmena

Hovorí, že má životopis ako Tom Jones. Pochádza z jednoduchej bratislavskej rodiny s 8 deťmi. Pôvodným povolaním je baník, ale pracoval aj ako elektrikár, murár, maliar, obuvník či tlačiar. Práve to mu pomáha rozumieť duši bežných ľudí. Problémy občanov najmenších dedín na Slovensku mu nie sú ľahostajné, pretože sám pred pár rokmi čelil rovnakej situácii. Dostať sa z nej mu pomohli jeho zmysel pre spravodlivosť, odhodlanosť, ale aj dávka humoru, ktorý je dodnes jeho zbraňou v boji s veternými mlynmi.

Nespokojní občania nechceli zmeniť situáciu

V roku 2006, keď sa jeho pracovný život blížil do finále, si s manželkou povedali, že odídu z Bratislavy. Pre život si vybrali Vinodol, malú obec v Nitrianskom okrese, v ktorej mali kúpený starý vidiecky dom. Ešte predtým, ako sa do nej nasťahovali natrvalo, si chceli preveriť situáciu a pomery v dedine. Zistili, že ľudia nie sú spokojní s vtedajším hospodárením, ale zároveň sú väzby v obci také silné, že s tým nevedeli, a dokonca nechceli, nič robiť.

Spustil „americkú“ kampaň

Keďže sa práve v tom roku konali komunálne voľby, Vladimír sa z vlastnej iniciatívy pustil do hľadania vhodného protikandidáta. To sa mu nepodarilo, a tak si 2 týždne pred termínom nahlásenia kandidátov na starostu zmenil trvalý pobyt a súhlasil, že sa bude o tento post uchádzať. Ako sám hovorí, pri zostavovaní kandidátskej listiny na poslancov stavil na mladých ľudí.

Chcel som ukázať ľuďom, že stojí za to bojovať.

Špánikovci mali v 90-tych rokoch firmu na polep reklám, z ktorej im ostalo množstvo materiálu a reklamných pútačov. „Vo Vinodole sme spustili americkú kampaň. Postavili sme trojnožky, olepili plochy v dedine a začali sme propagáciu,“ opisuje vtedajšie dianie Vladimír. „Pravda je, že na tých trojnožkách sme museli ráno, na obed a večer premaľovávať kosoštvorce a neviem čo všetko, lebo na nás poslali úderku, ktorá nás mala zastrašiť. Ale pre nás to bola radosť,“ dodáva so smiechom. Priznáva, že v tomto boji mal oproti iným ľuďom jednu obrovskú výhodu – bol nezávislý. „Na cintoríne vo Vinodole leží plno Špánikov, ale žiadny z nich nie je môj predok. A to ma stavalo do úplne inej pozície, v akej boli moji spoluobčania.“

Prejav na debničke od piva

Napriek snahe sa mu voľby nepodarilo vyhrať. „Opoziční“ poslanci však získali v miestnom zastupiteľstve miernu väčšinu, bolo ich 5 z 9. Ľudia v dedine boli z výsledku sklamaní. Preto sa postavil v krčme na debničku od piva a začal ukazovať, aké zmeny sa vďaka väčšine v zastupiteľstve môžu udiať. „Povedal som im – ľudia, nebláznite. Tešte sa, čo bude nasledovať, máme 5 poslancov, konečne budete vedieť, kedy zasadá zastupiteľstvo!“ Dnes hovorí, že toto je realita v mnohých dedinách – že obyvatelia nemajú ani základné informácie o správe obce.

Recept je pracovať s ľuďmi

Prišli druhé voľby a v dedine sa opäť nenašiel žiaden kandidát. Aktívni občania na čele s Vladimírom založili občianske združenie ZOULUS, začali vydávať noviny, obnovili tradície, pomaly sa približovali k ľuďom. V druhých voľbách sa starosta opäť nezmenil, ale pomer poslancov sa zvýšil na 7 ku 2. Situácia bola stále náročná, ale nakoniec sa podarilo nájsť spoločnú reč a dedina sa začala posúvať dopredu. V tretích voľbách nakoniec nastala zmena aj na starostovskej stoličke a dnes dedina funguje transparentne, v priateľskej atmosfére. „Každému hovorím, že toto je recept – pracovať s ľuďmi. Ale mať trpezlivosť, väčšinou to trvá minimálne jedno volebné obdobie,“ hovorí o svojej skúsenosti.

V roku 2010 Vladimír stál pri zrode celoslovenského Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ktoré do tohto roku aj viedol. Dnes je, vo svojich 70-tich rokoch, predseda správnej rady a ročne navštívi desiatky dedín. Pomáha pozerať zlým starostom na prsty a vzdeláva aktívnych občanov, ako ich monitorovať v medziach zákona. Robí to vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu. „Chcel som ukázať ľuďom, že stojí za to bojovať,“ uzatvára svoj príbeh.