Kým v minulosti prevládal na Slovensku názor, že na rekonštrukciu historickej budovy stačí obyčajný betón, dnes už vieme, že k pamiatke je nutné pristupovať citlivo. Dôležitá je systematická údržba. „Spoločným menovateľom zlých obnov je, že ľudia chcú za každú cenu zo starej stavby spraviť novú a to sa samozrejme nedá. Človek musí mať k pamiatke predovšetkým úctu,“ vysvetľuje Michal Hrčka. V centre záujmu firmy je najmä konzervácia hradov, opevňovacia a meštianska architektúra. Obnova zamestnáva remeselníkov v oblasti štukatérstva (výroby okrasnej výzdoby stien) omietkárstva, murárstva, tesárstva a stolárstva.…
Kým v minulosti prevládal na Slovensku názor, že na rekonštrukciu historickej budovy stačí obyčajný betón, dnes už vieme, že k pamiatke je nutné pristupovať citlivo. Dôležitá je systematická údržba. „Spoločným menovateľom zlých obnov je, že ľudia chcú za každú cenu zo starej stavby spraviť novú a to sa samozrejme nedá. Človek musí mať k pamiatke predovšetkým úctu,“ vysvetľuje Michal Hrčka.
V centre záujmu firmy je najmä konzervácia hradov, opevňovacia a meštianska architektúra. Obnova zamestnáva remeselníkov v oblasti štukatérstva (výroby okrasnej výzdoby stien) omietkárstva, murárstva, tesárstva a stolárstva. „Pokrývame všetky remeslá, z ktorých sa v minulosti stavala tradičná stavba. Remeselníkov si dokážeme vychovať a niektorí u nás pôsobia už 15 rokov,“ hovorí M. Hrčka.
Materiál zháňajú aj v zahraničí
Ako skonštatoval, spoločnosť sa dokáže polarizovať aj v téme obnovy pamiatok. Na jednej strane stoja ľudia s extrémnym prístupom k ochrane, na druhej strane sú dokonca aj takí, ktorým prekáža, že sa pamiatky vôbec chránia a nemajú problém ich zbúrať. „My sa snažíme nájsť mieru v strede, s priklonením sa na stranu prísnej ochrany,” dodáva s úsmevom. Hrčkovi je blízky historizujúci aj konzervačný prístup: „Ak napríklad dopĺňate zničené schodisko, nemalo by byť zo skla a ocele, ako je dnes často v móde, ale z dreva, ručne spracované, natreté tradičnými farbami a čo najviac v harmónii s pamiatkou.“ Keďže u nás chýbali produkty na obnovu pamiatok, firma Obnova sa rozhodla dovážať zo Švédska ekologicky nezávadné farby, ktoré obsahujú len pigmenty a ľanový olej.
Na Slovensku o unikátne pamiatky nie je núdza
Obnova participovala na stovkách rekonštrukcií historických pamiatok po celom Slovensku: Parič-Trebišov, Likava, Hanigovský hrad, Likavský hrad, Uhrovec, Lietava, Beckov, Čachtice, Fiľakovo či Muráň. „Každá z nich so sebou prináša i jedinečný príbeh,“ poznamenáva M. Hrčka. Pozoruhodná bola napríklad rekonštrukcia banskobystrickej kaplnky na železničnej stanici, ktorú zatopilo po tom, čo sa nešťastným rozhodnutím zodvihla úroveň perónu o dva metre. Ide pritom o vzácnu barokovú stavbu s freskami pravdepodobne od Antona Schmidta a sochou Jána Nepomuka zrejme od barokového sochára Dionýza Stanettiho. Kaplnke chýbala šindľová krytina, ktorú reštaurátorským spôsobom doplnili pôvodným materiálom.
Firma taktiež rekonštruovala napríklad renesančnú kúriu v Záskalí pri Dolnom Kubíne, ktorú majitelia chceli najprv zbúrať. Pritom je to unikát z múzejného aj pamiatkarskeho pohľadu s množstvom dobového mobiliáru.
Šíria osvetu
Jednou z aktivít, ktorá predchádzala založeniu samotnej firmy, je internetový magazín Obnova.sk, ktorý vznikol v roku 2001. „Desať rokov bol jediným zdrojom informácií o ochrane kultúrneho dedičstva na Slovensku. Momentálne sa ho snažíme znova oživiť a ponúknuť komunite,“ vysvetľuje M. Hrčka. Okrem databázy, výkladového slovníka, odborných článkov a štúdií slúži ako platforma pre špecializované diskusné fóra. Okrem toho Obnova prispieva k osvete o rekonštrukcii pamiatok i tvorbou jedinečných odborných publikácií.
Remeslá približujú ľuďom
Mimoriadnu pozornosť vzbudzuje ďalší projekt, ktorý Obnova spustila – Centrum stavebného dedičstva – Centrálka, ktoré sídli v budove bývalého evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici. Okrem kancelárií firmy sa v budove organizujú kurzy tradičných remesiel či rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Ako inšpirácia pre jej založenie slúžili centrá v okolitých krajinách, napríklad Tiehrhaupten v Nemecku, Plasy v Česku či Mauerbach v Rakúsku, ktoré zamestnanci firmy pravidelne navštevujú. V Centrálke sa do budúcnosti počíta s vybudovaním otvorených depozitov historických prvkov, konferenčného centra a dielne pre remeselné práce.
V Centrálke sa organizujú pravidelné týždenné workshopy, akási pamiatkarska nadstavba, na ktorých sa zúčastňuje zväčša 10 – 15 ľudí. Vďaka uznávaným odborníkom a lektorom z praxe získajú účastníci okrem certifikátu najmä cenné vedomosti, ktoré sa počas štúdia nemali možnosť naučiť.
Centrálka ponúka aj množstvo vzdelávacích aktivít. Medzi úspešné projekty patrí Letná škola remesiel, ktorá organizuje praktické sústredenia pre študentov stredných a vysokých škôl. Tie sa konali napríklad v Skalke nad Váhom, v synagóge v Senci či na Likavskom hrade, kde si študenti dejín umenia a architektúry mohli pamiatky doslova „ochytať“.
S receptom, ako zvýšiť klesajúci záujem o tradičné remeslá na Slovensku, prišiel Pavol Fabián, odborný garant kurzov Centra stavebného dedičstva. Počas akcie Ochutnávka remesiel, ktorá sa bude konať aj tento rok v druhom augustovom týždni v Centrálke, majú učitelia výtvarných odborov základných a základných umeleckých škôl, výchovní poradcovia, ale aj rodičia s deťmi príležitosť vyskúšať si rôzne remeslá, napríklad kamenárstvo, kováčstvo, štukatérstvo či maliarstvo a rozšíriť si tak obzory o tradičných slovenských remeslách.
Vďaka zisku môžu robiť aj neziskové projekty
Hrčka sa nijako netají tým, že cieľom firmy je i vytvárať zisk. Umožňuje to napríklad prispievať i k pro bono činnosti. „Vďaka tomu, že sme firma, si môžeme dovoliť zúčastňovať sa i na dobrovoľníckych akciách. Mám pocit, že tieto veci si môžu pomáhať. Netreba sa zbytočne schovávať za neziskovky a tváriť sa, že sme úplne neziskoví. My sa tvárime, že sme ziskoví a snažíme sa robiť dobré veci.”