Prvý impulz pre vytvorenie programu na boj s potravinovým odpadom prišiel z Veľkej Británie. Generálny riaditeľ spoločnosti Tesco pre strednú Európu, Matt Simister, sa za jedným stolom stretol s aktivistami a organizáciami, s ktorými riešil otázku, ako najlepšie prispieť k pozitívnej environmentálnej zmene. Logickou voľbou bol nápad odmerať potravinový odpad a následne sa zamerať na jeho zníženie. Nápad ho nadchol a spoločnosť Tesco už 5 rokov bojuje proti plytvaniu potravinami. Stalo sa zároveň prvým maloobchodným reťazcom v strednej Európe, ktorý zverejňuje…
Prvý impulz pre vytvorenie programu na boj s potravinovým odpadom prišiel z Veľkej Británie. Generálny riaditeľ spoločnosti Tesco pre strednú Európu, Matt Simister, sa za jedným stolom stretol s aktivistami a organizáciami, s ktorými riešil otázku, ako najlepšie prispieť k pozitívnej environmentálnej zmene. Logickou voľbou bol nápad odmerať potravinový odpad a následne sa zamerať na jeho zníženie. Nápad ho nadchol a spoločnosť Tesco už 5 rokov bojuje proti plytvaniu potravinami. Stalo sa zároveň prvým maloobchodným reťazcom v strednej Európe, ktorý zverejňuje svoje dáta o potravinovom odpade vo vlastných obchodoch. Svojím prístupom tak inšpiruje aj ostatných.
O 4 000 ton menej odpadu
Všetky potraviny, ktoré sa nepredajú, ale sú stále vhodné na konzumáciu, reťazec zhromaždí a daruje Potravinovej banke Slovenska a jej lokálnym partnerom. Najčastejšie ide o čerstvé potraviny, ovocie, zeleninu a pečivo. Osobitou kategóriou sú potraviny s porušeným obalom, ktoré sú v stopercentnom stave, no zákazník si ich nekúpi, ako napr. otlčená konzerva zeleniny.
Ak potraviny nie sú vhodné na ľudskú konzumáciu, putujú ako krmivo pre zvieratá do útulkov, zoologických záhrad a poľovníkom. V prípade, že potraviny už nie sú vhodné ani pre zvieratá, snažia sa ich využiť ako obnoviteľné zdroje energie. „Vďaka kompostovaniu dokážeme odpad ďalej zužitkovať namiesto toho, aby skončil na skládke. Ako prvý maloobchodník sme testovali elektrický kompostér, a to v predajni v Partizánskom. Neskôr sme ho presunuli do hypermarketu v Žiline, aby sme vyskúšali jeho intenzívnejšie využitie.,“ hovorí Veronika Bush, riaditeľka komunikácie.
Chceme, aby naši kolegovia rozumeli, čo potrebuje daná komunita. Aby im dokázali pomáhať a naplniť tie potreby, ktoré skutočne majú. Každý obchod teda presne vie, kde potraviny končia.
Len v minulom roku takto Tesco darovalo ľuďom okolo 1 800 ton potravín a ako krmivo pre zvieratá skončilo 2 043 ton. „4 000 ton sme zachránili pred tým, aby sa stali odpadom a pomohli sme tam, kde to bolo potrebné,“ dodáva V. Bush.
Dôležité je poznať región
Reťazec začal so svojím programom v roku 2015, kedy sa do darovania potravín zapojili 4 pilotné prevádzky. Zmeny prinášali prácu navyše a to sa nestretávalo len s nadšením. Po piatich rokoch je boj proti plytvaniu potravinami súčasťou bežného pracovného života zamestnancov. Je to tak aj vďaka silnej podpore dobrovoľníctva.
Tesco spolupracuje primárne s Potravinovou bankou Slovenska, ktorá má partnerský vzťah s lokálnymi charitami. Aby dokázali pokryť ich skutočné potreby, je dôležité poznať ich situáciu a orientovať sa v konkrétnom regióne. Obchody sú preto v priamom kontakte s organizáciami, ktorým pomáhajú. Navyše, zamestnanci majú možnosť vyskúšať si deň práce v danej organizácii a zažiť, aké je to byť na opačnej strane tohto vzťahu. Dobrovoľnícka skúsenosť je pre mnohých silným zážitkom. Vďaka tomu si uvedomujú, aká je ich práca dôležitá.
„Chceme, aby naši kolegovia rozumeli, čo potrebuje daná komunita. Aby im dokázali pomáhať a naplniť tie potreby, ktoré skutočne majú. Každý obchod teda presne vie, kde potraviny končia,“ vysvetľuje V. Bush.
Aby nič nevyšlo nazmar
Jednou z organizácii, ktorú Tesco podporuje, je aj OZ Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom. Združenie sa stará o ľudí bez domova a o ľudí, ktorí majú za sebou zložitú minulosť. Podľa Veroniky Bush ide o ukážkovú organizáciu v starostlivosti o potraviny. Ich prístup je inšpiratívny aj pre bežných ľudí.
„Potraviny, ktoré nezjedia, spracúvajú tak, aby nič nevyšlo navnivoč. Keď vedia, že majú u nás veľa ovocia, uvaria pečený čaj, sirupy, džemy, pesto, aby mali zásoby potravín aj na horšie časy. To, čo nespracujú, využívajú ako krmivo, vďaka čomu sa ďalej negeneruje žiadny odpad, čo je fantastické,“ hovorí Veronika.
Znižovanie potravinového odpadu je dlhodobým cieľom aj pre Tesco. Spoločnosť v roku 2017 získala ocenenie Via Bona Slovakia za prínos v oblasti zodpovednej spotreby a výroby. Ocenenie ich povzbudilo do ďalšej práce. Cieľ trvalo udržateľného rozvoja OSN 12.3, teda zníženie potravinového odpadu o polovicu, splnili ako prví. Podarilo sa to 11 rokov pred termínom stanoveným OSN, čo je vo svetovom meradle obrovský úspech.
Ako hovorí Veronika Bush, cieľom spoločnosti je zabezpečiť, aby žiadne jedlo, ktoré je stále dobré a vhodné na konzumáciu, neskončilo v prevádzkach ako odpad.
Nevedeli nájsť prijímateľov pomoci
Prečítajte si aj:
Z odpadu možno urobiť aj catering pre osemsto ľudí
Tým prvým je samotná legislatíva, ktorá obchodom v ich aktivitách nepomáha. Až v januári 2020 vošli do platnosti zákony, ktoré umožňujú reťazcom bezodplatne darovať potraviny iným organizáciám ako samotnej Potravinovej banke Slovenska. Veronika Bush spresňuje, že ak sa chcú posunúť ďalej, musia svoje aktivity rozšíriť aj na ďalšie organizácie, keďže Potravinová banka nemá silné zastúpenie vo všetkých regiónoch Slovenska.
Druhým problémom sú nedostatočné kapacity charitatívnych organizácií. „Paradoxne, najviac túto situáciu pociťujeme v Bratislave. Zastúpenie charít tu nie je také silné, ako napríklad v Lipanoch či Košiciach, kde má Potravinová banka svoju základňu. Dlho sme bojovali s tým, že sme pre menšie prevádzky nevedeli nájsť partnerskú organizáciu, ktorá by bola ochotná a schopná odoberať potravinové prebytky,“ vysvetľuje V. Bush.
Je to dôsledok aj toho, že štát priamo finančne nepodporuje Potravinovú banku Slovenska ani iné organizácie. Aj preto jej reťazec pomáha prostredníctvom Nadácie Tesco. „Nebyť toho, nedokážeme sa posunúť a nedokážeme naplniť náš záväzok darovať potraviny zo všetkých obchodov, pretože pri chýbajúcej infraštruktúre je to náročné.“
„Škaredé“ ovocie chutí rovnako
Tesco chce znižovať potravinový odpad naprieč celým dodávateľským reťazcom, teda od farmy až po tanier zákazníka. Preto do svojej ponuky zaradil netypicky tvarované, na prvý pohľad nedokonalé ovocie a zeleninu. Ide o čerstvé potraviny, ktorým chuťovo nič nechýba, avšak pre svoj neštandardný vzhľad by sa za normálnych okolností nedostali na pulty predajní.
Projekt Perfectly Imperfect (Dokonalo nedokonalé) podporuje najmä slovenských dodávateľov, keďže až 80 % plodín pochádza v sezóne od nich. Slováci sa „nedokonalých“ potravín neboja, za 2 roky sa ich predalo okolo 2 000 ton.
„Zaviedli sme tiež linku, na ktorú môžu dodávatelia zavolať a nahlásiť potenciálny vznik potravinového odpadu. Tesco sa pokúsi túto situáciu vyriešiť. Príkladom je prípad v Poľsku, kde sa pestovateľovi urodilo nečakane veľké množstvo ľadového šalátu. Na túto situáciu však nebol pripravený a nemal odberateľa. Ľadový šalát sme od neho odobrali a predávali zákazníkom za zvýhodnenú cenu. Odberateľovi nenastala škoda, nevznikol potravinový odpad a pomohli sme zákazníkom, ktorí si kúpili kvalitnú plodinu za ešte lepšiu cenu.“
Za väčšinu odpadu môžu domácnosti
Keď sa pozrieme na celý reťazec, najväčšie množstvo potravinového odpadu produkujú prekvapivo domácnosti. Z prieskumu, ktorý v roku 2018 robilo Ministerstvo pôdohospodárstva, vyplýva, že priemerný Slovák či Slovenka vyhodí 111 kg potravín ročne.
Pesimistickejšie prieskumy však hovoria o ešte vyššom čísle, keďže mnohí si neuvedomujú, ako veľmi potravinami v skutočnosti plytvajú. Podľa Veroniky Bush tvoria slovenské domácnosti až 53 % potravinového odpadu. Za nimi nasledujú producenti a paradoxne najefektívnejšia časť reťazca sú práve obchody s pomerným zastúpením iba okolo 2 %.
Keďže najviac odpadu sa tvorí na strane domácností, Tesco ide vo svojich zámeroch ešte ďalej a postupne sa púšťa do budovania povedomia u svojich zákazníkov. Začalo s vlastnými kolegami.
„Minulý rok sme začali s veľmi intenzívnou osvetou našich kolegov. Spustili sme workshopy so známym šéfkuchárom Jaroslavom Ertlom o tom, ako variť bez zvyškov. Povedali sme si, že keď chceme robiť osvetu medzi zákazníkmi, musíme začať od našich kolegov a od seba. Máme takmer 10 000 kolegov na celom Slovensku, čo rozhodne nie je málo. Každý má svojich priateľov či rodinu a keď bude šíriť osvetu ďalej, posunieme sa ešte ďalej,“ uzatvára V. Bush.