Duševnému zdraviu môžu pomôcť aj zamestnávatelia

Na otázku, ako sa máme, často odpovedáme jednoduchým „dobre“. Ale cítime sa tak naozaj? Duševné zdravie je ešte stále tabuizovanou témou v spoločnosti i v zamestnaní.

„Dobrou správou je, že s novou generáciou postupne prichádza destigmatizácia tejto témy. Mileniáli totiž čoraz citlivejšie vnímajú dôležitosť svojho psychického zdravia a považujú za kľúčové, aby ich zamestnávateľ podporoval vyvážený súkromný i pracovný život,“ hovorí Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka združenia zodpovedných firiem Business Leaders Forum.

Predstavitelia generácie Z  dôležitosť svojho psychického stavu vnímajú ešte citlivejšie. Ľudia narodení po roku 2000 sú doslova „posadnutí“ duševným zdravím, pretože ich psychika je v porovnaní s ostatnými generáciami najkrehkejšia. Dokážu si vyhľadať informácie o  svojom stave a  neváhajú sa obrátiť na kvalifikovanú odbornú pomoc.

Pred zamestnávateľmi tak stojí nová výzva. Na čo nezabudnúť pri tvorbe pracovného prostredia a ako nastaviť procesy tak, aby zohľadňovali potreby zamestnancov?

1. Vytvorte harmonický priestor

Priestor, v ktorom žijeme a pracujeme, ovplyvňuje to, ako sa cítime a ako sa k sebe správame. Časy, keď boli trendom veľké open space kancelárie, sú dávno preč. Výskumy ukázali, že zamestnanci boli pri práci v otvorenom priestore nespokojní a ich produktivita klesala.

Pri vytváraní podnetného a harmonického pracovného prostredie je vhodné riadiť sa konceptom biofílie, ktorý vychádza z vrodenej ľudskej potreby byť v kontakte s prírodou. Vhodné je pridať do kancelárie viac zelene, uprednostniť prírodné materiály, vytvoriť zóny s odlišným svetlom a teplotou alebo podporiť vychádzky zamestnancov na čerstvý vzduch (napr. počas obeda).

Príkladom dobrej praxe je spoločnosť Swiss Re, ktorá ponúka širokú variabilitu priestorov. „Naším zámerom bolo vytvoriť unikátne kancelárske priestory, ktoré vo svojej podstate nie sú teritoriálne – žiaden zamestnanec nemá stále pracovné miesto. Každý má možnosť zvoliť si správne miesto potrebné pre úlohu, na ktorej v daný moment pracuje,“ vysvetľuje Elena Labancová zo spoločnosti Swiss Re.

K dispozícii majú tiež špeciálnu relaxačnú miestnosť, v ktorej môžu zamestnanci absolútne vypnúť a zregenerovať sa. V priestoroch sú použité udržateľné a prírodné materiály, celkový dizajn bol navrhnutý so zástupcami zamestnancov.

2. Dbajte na otvorenú komunikáciu so zamestnancami

Je vhodné vyberať si z tímov ambasádorov alebo nájsť človeka, ktorý bude zastrešovať rolu „workplace manažéra“ pre celú firmu, podobne ako v spoločnosti Slido. „Snažíme sa pracovať s jedinečnou osobnosťou každého zamestnanca a kladieme veľký dôraz na osobné rozhovory. Popri tom realizujeme aj celofiremné interné prieskumy spokojnosti,“ uvádza Martin Šramko.

Účinne tak možno predísť aj tzv. syndrómu vyhorenia. Zamestnanci, ktorých manažér je ochotný vypočuť si ich pracovné problémy a pochopiť ich potreby, majú až o 63 % nižšiu pravdepodobnosť vyhorenia. Platí to aj pre kolegov – poskytnutie emocionálnej podpory aj z ich strany pomáha vyhoreniu nielen predchádzať, ale je prínosné aj pre pracovníkov, ktorí už týmto syndrómom trpia.

Dôležité je nastaviť program starostlivosti o zdravie tak, aby bol pre zamestnancov relevantný. Zlé vzťahy, tlak na výsledky za každú cenu, nezáujem manažmentu o ľudí – to nemožno vyriešiť poukážkou do „fitka“ a ovocím zadarmo.

3. Dajte svojim zamestnancom možnosť vypnúť

Je štandardom napríklad v severských krajinách a postupne sa dostáva do povedomia aj na Slovensku. Sabbatical slúži na načerpanie nových síl, pričom zamestnávateľ garantuje možnosť vrátiť sa po niekoľkých mesiacoch prestávky na rovnaké pracovné miesto. Má obvykle neplatenú podobu a  využiť ho je možné až po niekoľkých odpracovaných rokoch.

Aké sú výhody sabbaticalu pre zamestnávateľa? Po dlhšom pracovnom voľne sa zamestnanec vráti zregenerovaný po psychickej i fyzickej stránke, čím je opäť pripravený zvládať nové náročné úlohy a prinášať inovatívne a kreatívne nápady.

Nemusí to však byť iba o sabbaticale. Vo väčšine prípadov stačí zamestnancom ponúknuť možnosť vziať si v prípade potreby pár dní voľna nad rámec štandardnej dovolenky, čo pomôže vyriešiť ich fyzické či psychické problémy hneď v zárodku. Tento benefit ponúka napríklad O2 Slovakia. „Je to o vzájomnej dôvere – poskytujeme zamestnancom niečo nadštandardné a veríme, že to ocenia a využijú podľa skutočnej potreby,“ vysvetľuje Tereza Molnár zo spoločnosti O2 Slovakia.

4. Zamerajte sa na komplexnú podporu témy duševného zdravia

Starostlivosť o duševné zdravie zamestnancov určite nie je niečo, čo je možné „vyriešiť“ zo dňa na deň. Ide o dlhodobý proces, ktorý môže skomplikovať aj zapojenie samotných zamestnancov. Ak majú totiž nízku úroveň angažovanosti, sú demotivovaní, skeptickí voči firme, pri zapájaní sa do takýchto programov, môže to znamenať problém.

„Dôležité je nastaviť program starostlivosti o zdravie tak, aby bol pre zamestnancov relevantný. Zlé vzťahy, tlak na výsledky za každú cenu, nezáujem manažmentu o ľudí – to nemožno vyriešiť poukážkou do „fitka“ a ovocím zadarmo,“ uvádza Zuzana Lazišťanová z Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK v Bratislave.

Na komplexnú podporu témy duševného zdravia sa zamerala spoločnosť Accenture. Kampaň na scitlivenie zamestnancov pomohla informovať o najčastejších symptómoch duševných porúch. Pre zamestnancov a ich rodinných prílušníkov, sa tiež otvorila možnosť bezplatnej psychologickej pomoci 24 hodín, 7 dní v týždni.

Počas tzv. Týždňa duševného zdravia mali možnosť absolvovať sériu prednášok od odborníkov na témy, ako sú úzkosti, prevencia syndrómu vyhorenia, závislosti, psychické problémy či psychologické problémy v tímoch. Súčasťou programu sú aj školenia pre manažérov, ktoré im pomáhajú lepšie identifikovať duševné ťažkosti u kolegov a podať im včas pomocnú ruku. „V slovenských podmienkach ide o projekt, ktorý je unikátny svojou komplexnosťou a odvahou otvárať tabuizované témy v korporátnom prostredí,“ hovorí Lucia Skraková z Accenture.

Úvodná foto: Unsplash/Austin Distel