O kráľovne ľudových nástrojov a jej českom obdivovateľovi

Z Rožnova pod Radhoštěm do Baltimoru

Písal sa rok 1983. Bob Rychlík sa pod tlakom bývalého režimu rozhodol s manželkou aj deťmi ilegálne opustiť vtedajšie ČSSR. Do zahraničia sa dostali pod zámienkou dovolenky v Juhoslávii, z ktorej sa však už nikdy nevrátili. Plán, informácie, ani kontakty Bob nemal. Vedel len, že nejaká cesta tam byť musí, keďže sa už mnohým podarilo utiecť za slobodou. V Belehrade sa obrátili na nemecké veľvyslanectvo, odtiaľ ich odkázali na kanceláriu Vysokého komisára OSN pre utečencov a po niekoľkých týždňoch sa ocitli v Rakúsku. Ostať tam však nechceli, a tak sa im nakoniec s podporou organizácie Catholic Charities, podarilo takmer po dvanástich mesiacoch emigrovať do mesta Baltimore v štáte Maryland, kde Bob žije dodnes.

Hudba mně vždy velmi zajímala, ne populární hudba, ale vždy určitý druh hudby který vycházel z tradice.

Zrodila sa láska

Po 89-tom ho to vraj nikdy nelákalo vrátiť sa späť. No po 15 rokoch života v zámorí mu začalo niečo chýbať. Niečo, čo dokáže prekonať čas aj kilometre. Zacnelo sa mu po tradíciách. V spomienkach sa neustále vracal k tónom fujary, ktoré počul vo svojej mladosti. A vtedy sa začal písať Bobov najsilnejší hudobný príbeh lásky, ako on sám charakterizoval svoj vzťah k fujare.

Pred ňou bol však zamilovaný do akustickej gitary, na ktorej sa učil hrať podľa knižky a do 5-strunového bendža. Učarovala mu totiž tradičná americká muzika, najmä country a blues. Hudba bola vždy súčasťou jeho života, hráva tiež na klavír, klasickú gitaru, 12-strunovú gitaru, mandolínu, ale aj zobcovú flautu.

Fujara každého zaujme nejen svou impozantní velikostí, ale hlavně jejím hlasem, který mi připomína hlas starého moudrého muže, který mi vypráví prastarý příbeh.

S fujarou naprieč svetom

Prvú fujaru mu v roku 1999 daroval kamarát. Odvtedy ho tento nástroj sprevádza životom už 20 rokov a dostal ho na miesta, o ktorých mnohí iba čítame.

Spomína mi netradičné spojenie baletu a fujary, ktoré vzniklo zo spolupráce so skupinou moderného baletu z Washingtonu. Ich vystúpenia naprieč Amerikou zavŕšili účasťou na Medzinárodnom festivale moderného tanca v ruskom Petrohrade.

V roku 2006 zorganizoval Bob Prvý Americký fujarový workshop v Marylande, a to spoločne s Dušanom Holíkom, ikonou hry na fujaru z Očovej. O 7 rokov neskôr sa im podarilo, už na Slovensku, zorganizovať unikátny Medzinárodný fujarový festival, pre hráčov z celého sveta.

Bob Rýchlik sa stal dokonca aj súčasťou celoštátneho finále súťaže National Geographic Bee, kde hru na fujare predvádzal. Za zmienku stojí aj turné po amerických školách, ktoré ukončil hudobným vystúpením na TEDx Talk. Na svojom zozname má aj ďalšie vystúpenia a úspechy. Sám však hovorí, že za svoju najdôležitejšiu úlohu považuje vzdelávanie nových hráčov a šírenie osvety o fujare, ako o plnohodnotnom hudobnom nástroji, ktorý vychádza z nádhernej tradície.

Nástroj, ktorý nám môžu závidieť

Mrzí mně, že v obchodě s hudebními nástroji ve Zvolenu jsem našel 4 austrálske didgeridoo, ale ani jednu fujaru nebo koncovku. V jiné zemi by se tyto tradiční nastroje vyučovaly ve všech školách!

„Bohužel, mnoho Slováku síce o fujare slyšeli, ale ani neví jak vlastne vypadá. Je to škoda, lebo tento nástroj mohou všechny ostatní země jen závidet!“ vraví Bob. Za oceánom sa snaží ľuďom ukázať tento jedinečný slovenský nástroj hlavne v tradičnom repertoári. Dodáva však, že sa nebráni ani využitiu fujary v netradičnom spojení s klasickou alebo modernou hudbou. Rád by týmto spôsobom oslovil aj mladých ľudí na Slovensku, ktorí sa zaujímajú o súčasnú hudbu a cez hranie týchto piesní na fujare postupne odhaliť aj pôvodný fujarový repertoár.

A akých ľudí hra na fujare najviac zaujíma? Podľa Boba Rýchlika každého, bez výnimky pohlavia, či veku. Potvrdzuje to aj veľmi zaujímavý fakt, že polovicu jeho študentov tvoria ženy a dievčatá.

Vypočujte si nádherný zvuk fujary.

Pieseň: Spoza vrch Poľany Album: Fujaristi z Podpoľania

Úvodná foto: Wikipedia