Verejné priestory, vec firemná

Začalo sa to jednoducho. Firma hľadala spôsob, ako by pomohla zvýšiť kvalitu života zamestnancov mimo práce. Prvým projektom, ktorý v rámci svojich spoločensky zodpovedných aktivít rozbehla, boli komunitné záhrady. „Videli sme to ako možnosť naštartovať ľudí v Žiline, aby sa začali zaujímať o svoju komunitu, o miesto, kde žijú a pôsobia,“ vysvetľuje Dušan Dvořák, správca Nadácie KIA, ktorá zastrešuje spoločensky zodpovedné aktivity spoločnosti. V tom čase investovala do komunitných záhrad asi 20 000 eur.

Z prvotného nápadu neskôr prirodzene vyplynuli aj ďalšie aktivity: „Pozreli sme sa aj na zelené plochy v Žiline. V spolupráci s mestom sme začali pracovať na obnove lesoparku Chrasť, kde trávia čas ľudia mesta, ale aj z okolia,“ hovorí D. Dvořák. Žilinčania iniciatívy prijali, preto sa KIA rozhodla pokračovať a revitalizácia verejných miest sa stala jej dlhodobou stratégiou.

Financie, ale aj stavebné práce

Najčastejšie firma pomáha formou grantových výziev, cez ktoré prerozdeľuje financie mimovládnym iniciatívam. Vo viacerých prípadoch sa však podieľala aj na rekonštrukčných prácach. Napríklad, mesto zadováži dokumentáciu a pozemky, spoločnosť zase dodávateľov a celý proces výstavby. Takýmto štýlom vznikli napríklad pumptrekové dráhy pre cyklistov, ktoré dnes využívajú všetky vekové kategórie. Podobne bol rekonštruovaný aj park Ľudovíta Štúra, pri ktorom si rekonštrukčné práce „podelili“ mesto a Nadácia KIA.

Verejné priestory a komunitu spoločnosť podporuje aj cez svojich zamestnancov. Tých motivuje k firemnému dobrovoľníctvu. „Mimovládnym organizáciám z nášho kraja rozdeľujeme financie, vďaka ktorým vedia zabezpečiť napríklad materiál, aby vedeli naši zamestnanci prísť a pomôcť im,“ vysvetľuje D. Dvořák.

Aj okolité obce a ďalšie mestá

Firma spolupracuje aj s obecnými úradmi okolitých obcí či so Žilinským samosprávnym krajom. Keďže zamestnanci dochádzajú aj zo širokého okolia, nezriedka podporí výstavbu aj ďalej, napríklad v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku či v Turci.

Pri rozhodovaní, ktoré verejné priestory pomôže obnoviť, zohráva úlohu aj to, či o ne bude aj v budúcnosti postarané. „Pri každom projekte podpisujeme takzvané memorandum o spolupráci, v ktorom si s partnerskou organizáciou určíme ďalšie zodpovednosti. Aby bol projekt dlhodobo udržateľný,“ upresňuje D. Dvořák. Príkladom je aj novozrekonštruovaná Žilinská synagóga, pri ktorej je uzatvorené dlhodobé partnerstvo s občianskym združením Truc sphérique, aby sa priestor mohol i naďalej využívať na kultúrne podujatia.

Nové priestory ovplyvnili život v meste

A ako sa prejavilo vybudovanie nových priestorov na živote v regióne? Žilinčania sa viac začali zaujímať s šport a častejšie sadajú napríklad na bicykle. „Vďaka novovybudovaným cyklotrasám zaznamenala župa niekoľkonásobný nárast cyklistov, napríklad na cyklotrase, ktorá spája hrad Strečno a Budatínsky hrad,“ hovorí D. Dvořák. Rovnako viac vychádzajú do parkov, ktoré sú dnes prívetivejšie. Podľa odhadov revitalizované parky na jar a cez leto navštevuje 2- až 3- násobne viac Žilinčanov.