Miesto, kde snežila Perinbaba: Na okraji Martina zastavili čas
left

Miesto, kde snežila Perinbaba: Na okraji Martina zastavili čas

V Oravskej Polhore, Rudne či Východnej ich rozobrali, naložili do nákladných áut, konštrukčné prvky konzervovali a v Jahodníckych hájoch potom znova postavili. Alebo vybudovali ich presné kópie. Na vyše 15 hektároch v Múzeu slovenskej dediny v Martine tak dnes uprostred prírody hrdo stojí niekdajšia usadlosť zámožnejšieho zemana, kováčska dielňa, olejáreň či krčma. S pomocou 150 objektov ľudovej architektúry chcú v najväčšom slovenskom skanzene ľuďom pripomenúť to, čo si pamätajú azda už iba z rozprávania svojich starkých.

Už spoza drevenej brány občas započuť prenikavé dievčenské výkriky. Prišli sme trochu neskoro a program už beží. Z hlúčika ľudí, ktorí vytvorili kolečko okolo účinkujúcich, zrazu vybehne mladé dievča v kroji. Vysoké čižmy…

O kráľovne ľudových nástrojov a jej českom obdivovateľovi
left

O kráľovne ľudových nástrojov a jej českom obdivovateľovi

Je to už 20 rokov, čo sa Bob Rychlík zamiloval do fujary, tradičného slovenského hudobného nástroja, ktorý nazývajú aj kráľovnou medzi ľudovými nástrojmi. Máte pravdu, ak vám neznie meno „Bob Rychlík“ typicky slovensky. Bohuslav (Bob) Rychlík je Moravák, ktorý už 35 rokov žije v Spojených štátoch. A toto je príbeh o tom, ako vzniklo toto tradično-netradičné spojenie, ale aj o tom, že slovenské tradície dokážu zasiahnuť do života aj cudzincom.

Z Rožnova pod Radhoštěm do Baltimoru Písal sa rok 1983. Bob Rychlík sa pod tlakom bývalého režimu rozhodol s manželkou aj deťmi ilegálne opustiť vtedajšie ČSSR. Do zahraničia sa dostali pod…

Slovensko o ňu nemôže prísť. V Pezinku preto vyrába majoliku
left

Slovensko o ňu nemôže prísť. V Pezinku preto vyrába majoliku

V detskej izbe mala najprv malú piecku a u rodičov v pivnici točila výrobky na hrnčiarskom kruhu. No už o pár rokov neskôr posielala dva kamióny plné majoliky na zimné olympijské hry do japonského Naganu. Renáta Hermysová vyrába vo svojej pezinskej firme Majolika R tradičnú i modernú keramiku, lebo chce túto krásu pre Slovensko zachovať. Hovorí, že jej práca nie je o podnikaní. Vo firme, ktorá je zároveň chránenou dielňou, je to podľa nej proste láska.

Renáta začínala klasicky. Na základnej škole jej pozornosť upútala nová škola keramiky, ktorá sa razom stala trendom. A hoci sa do nej hlásilo veľa ľudí, talentové skúšky rozhodli a Renátu prijali. Tam…