Firma spod Tatier: Aj k odpadu sa správajú s úctou
left

Firma spod Tatier: Aj k odpadu sa správajú s úctou

Chceli, aby sa ich zákazníci cítili po nákupe dobre, a to nielen preto, že majú doma nový nábytok. A tak sa za každého z nich rozhodli vysadiť jeden stromček a s úctou sa začali správať aj k odpadu. Hovoria, že ekologické postoje majú prirodzene zakódované v DNA firmy, a preto sa už niekoľko rokov snažia vracať prírode to, čo si od nej požičali. Javorina, slovenský výrobca nábytku zo Spišskej Belej.

„Má nádhernú farbu a pre nábytkársky sektor veľmi vzácne vlastnosti – je používaný všade tam, kde je požadovaná trvácnosť a odolnosť,“ hovorí Slavomír Alžbetkin, obchodný riaditeľ Javoriny a ukazuje na časti dubového dreva, ktoré…

K. Šimončičová: Zmenila by som Otčenáš na: ,Voda, strom a chlieb náš každodenný‘
left

K. Šimončičová: Zmenila by som Otčenáš na: ,Voda, strom a chlieb náš každodenný‘

Volajú ju „strombudsmanka“. Tam, kde je v ohrození nejaký strom, je i Katarína Šimončičová. Ochranárka a aktivistka už roky so zápalom presadzuje zachovanie zelene v mestách a bojuje proti výrubom stromov na celom Slovensku. Je členkou iniciatívy Bratislava otvorene, občianskeho združenia Nádej pre Sad Janka Kráľa či odborníčka v komisii územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby pri mestskom zastupiteľstve. V roku 2013 získala za svoje úsilie prestížnu cenu Biela vrana.

Katarína Šimončičová detailne pozná zákon o ochrane prírody a krajiny, dokonca lepšie ako mnohí úradníci. Prísne a nekompromisne dozerá na odôvodnenosť rozhodnutí súvisiacich s povoleniami výrubov drevín. Posiela odvolania, žiada vysvetlenia, protestuje, nahlas…

Vďaka bývalej Lúčničiarke sa do škôl vracajú tradície
left

Vďaka bývalej Lúčničiarke sa do škôl vracajú tradície

Veronika Miščíková sa dlhé roky venovala folklórnemu tancu, ale aj výtvarnému umeniu, v ktorom videla svoju budúcnosť. Svoje pedagogické korene však nezaprela, a tak aj napriek tomu, že odmalička tvrdila, že nebude učiteľka, sa teraz venuje tanečnej pedagogike, rozvíja tradičné ľudové remeslá a do základných škôl zavádza vyučovanie o tradičnej ľudovej kultúre.

Veronika, čo ťa priviedlo k folklóru? Prvým človekom bola mamina, ktorá sama vždy chcela tancovať, ale keďže pochádza z „dolniakov“ (Tvrdošovce), kde nebol súbor, nemala možnosť. Babka pre mňa zas predstavovala…

Miesto, kde snežila Perinbaba: Na okraji Martina zastavili čas
left

Miesto, kde snežila Perinbaba: Na okraji Martina zastavili čas

V Oravskej Polhore, Rudne či Východnej ich rozobrali, naložili do nákladných áut, konštrukčné prvky konzervovali a v Jahodníckych hájoch potom znova postavili. Alebo vybudovali ich presné kópie. Na vyše 15 hektároch v Múzeu slovenskej dediny v Martine tak dnes uprostred prírody hrdo stojí niekdajšia usadlosť zámožnejšieho zemana, kováčska dielňa, olejáreň či krčma. S pomocou 150 objektov ľudovej architektúry chcú v najväčšom slovenskom skanzene ľuďom pripomenúť to, čo si pamätajú azda už iba z rozprávania svojich starkých.

Už spoza drevenej brány občas započuť prenikavé dievčenské výkriky. Prišli sme trochu neskoro a program už beží. Z hlúčika ľudí, ktorí vytvorili kolečko okolo účinkujúcich, zrazu vybehne mladé dievča v kroji. Vysoké čižmy…

O kráľovne ľudových nástrojov a jej českom obdivovateľovi
left

O kráľovne ľudových nástrojov a jej českom obdivovateľovi

Je to už 20 rokov, čo sa Bob Rychlík zamiloval do fujary, tradičného slovenského hudobného nástroja, ktorý nazývajú aj kráľovnou medzi ľudovými nástrojmi. Máte pravdu, ak vám neznie meno „Bob Rychlík“ typicky slovensky. Bohuslav (Bob) Rychlík je Moravák, ktorý už 35 rokov žije v Spojených štátoch. A toto je príbeh o tom, ako vzniklo toto tradično-netradičné spojenie, ale aj o tom, že slovenské tradície dokážu zasiahnuť do života aj cudzincom.

Z Rožnova pod Radhoštěm do Baltimoru Písal sa rok 1983. Bob Rychlík sa pod tlakom bývalého režimu rozhodol s manželkou aj deťmi ilegálne opustiť vtedajšie ČSSR. Do zahraničia sa dostali pod…