Rok: 2019

Učí ľudí, ako nevyhorieť. Samému sa to stalo
left

Učí ľudí, ako nevyhorieť. Samému sa to stalo

Myslel si, že bude celý život aktivista. Po 12 rokoch v rôznych mimovládnych organizáciách však vyhorel. Keď už nevedel, ako ďalej, začal robiť to, čo mu bralo najmenej energie. Šoférovať. Kúpil si minibus a prevážal ľudí i nábytok. A popri tom vyštudoval psychológiu. Dnes učí ľudí, ako sa syndrómu vyhorenia vyhnúť. Psychológ Matúš Bakyta.

Radíte ľuďom, ako nevyhorieť. Vám sa stalo to isté. Ako ste sa k tomu dopracovali? Už ako dieťa som mal blízko k aktivizmu. Keď som v roku 1993 skončil elektrotechnickú priemyslovku, vedel som,…

Aby som sa necítila osamelá, stačí prítomnosť človeka
left

Aby som sa necítila osamelá, stačí prítomnosť človeka

Osamelosť je akoby pozostatok našich evolučných vývojových zvieracích inštinktov – v prípade zranenia, aj toho duševného, sa utiahnuť do ústrania. Mnohým sa však nepodarí vrátiť do aktívneho života, z ktorého možno len na chvíľu odbočili, aby si mohli vyriešiť svoje psychické bolesti, zranenia.

Úkryt, do ktorého sa utiahli z rôznych dôvodov sa zdá bezpečnejší, ako riskovanie ďalších bolestí. Odvaha, sila vzdorovať, bojovať plynúcimi rokmi slabne. Pritom stačí tak málo, ako povedala babička Anka:…

Singles párty, ktorá odstraňuje negatívne pocity zo samoty
left

Singles párty, ktorá odstraňuje negatívne pocity zo samoty

Keď Hana Poliačiková zorganizovala unikátnu singles party TešíMa prvýkrát, prišlo na ňu viac než 600 mužov a žien. Žiadali, aby sa niečo podobné konalo častejšie a pravidelnejšie. Párty sa totiž snaží prelomiť negatívne pocity zo samoty, ktoré nezadaným ľuďom často podsúva spoločnosť. Zároveň poukazuje na to, že byť single je v skutočnosti oveľa pozitívnejšie, ako to mnohí vnímajú.

Všetko sa začalo keď sa jeden úspešný mladý muž, kamarát Haninho manžela, rozhodol nájsť si partnerku. Svoj „inzerát“ zavesil na sociálnu sieť. Spustilo sa tým množstvo reakcií ľudí, ktorým chýbal špecifickejší…

Keď ľudia bez domova hrajú divadlo
left

Keď ľudia bez domova hrajú divadlo

Je streda, tesne pred druhou poobede. V Pisztoryho paláci sa pomaličky začínajú schádzať herci a herečky na skúšku Divadla bez domova. Sú medzi nimi ľudia bez domova, fyzicky znevýhodnení muži i ženy, ľudia s psychiatrickou diagnózou či bývalí väzni. Práve títo ľudia sa často ocitajú na okraji záujmu spoločnosti a trápi ich samota či sociálne vylúčenie. Divadlo bez domova im však dáva pocit, že niekam patria. Ak ste niekedy zavítali na niektoré predstavenie, určite ste pocítili aj vrúcnu, domácku atmosféru a vzájomnú priateľskosť a otvorenosť, ktorá medzi nimi vládne.

Čo najviac motivuje ľudí bez domova hrať divadlo? Patrik Krebs, principál a režisér Divadla bez domova, má po ruke jednoznačnú odpoveď: „Jednoducho ich to baví.“ Nie je divadlo len akýmsi…

Ach, ten začarovaný kruh: Chcú mať dieťa, aby už neboli samé
left

Ach, ten začarovaný kruh: Chcú mať dieťa, aby už neboli samé

Vie, že ostať sám, je najsmutnejší pocit na svete. A že sám človek si nedokáže pomôcť, keď sa ocitne v problémoch. V centre pre obnovu rodiny Dorka, ktoré vedie už 12 rokov, sa preto snaží dať druhú šancu osamelým mamám s deťmi i mladým bez rodičov. Riaditeľka Jolana Šuleková.

Je pološero, keď vchádzam na Hemerkovu ulicu v Košiciach. Navigácia hlási, že som na mieste, ale unavené oči krízové centrum nevedia nájsť. „Dorka? Samozrejme, že viem, kde to je. Ja tam…