Advokáti pre verejné dobro: pomáhajú, keď spoločnosť zlyhá

„Spomínam si na prípad, ktorý sa trochu vymykal bežnému rámcu. Oslovila nás organizácia, ktorá pomáhala mnohopočetnej rómskej rodine. Potrebovali právnu pomoc pre matku, ktorej maloletá dcéra otehotnela. Práve za takýto skutok bola matka v minulosti odsúdená a vzhľadom na to, že bola v podmienke, hrozilo jej väzenie. Manžel bol vo výkone trestu a o deti by sa zrejme nemal kto postarať. Skončili by v ústavoch,“ začína Eva Braxatorisová rozprávať príbeh a snaží sa rozpamätať, ako to celé prebiehalo.

Eva je advokátka, ktorá v posledných rokov časť svojej práce vykonávala pro bono, teda pre verejné dobro, bez nároku na odmenu. Bezplatne pomáhala aj vtedy, keď ju nezisková organizácia prosila o právnu asistenciu pre túto rodinu v ťažkostiach.

Prístup ku kvalitnému advokátovi a spravodlivosti musia mať podľa nás aj ľudia, ktorí si tieto služby nemôžu dovoliť.

Veci pritom postupne naberali rýchly spád. O tehotnom dievčati sa dozvedeli bulvárne médiá, na stôl sa čoraz častejšie dostávali úvahy o interupcii a na už aj tak krehké vzťahy v rodine pôsobil veľký tlak.

„Vedeli sme, že musíme ochrániť súkromie dievčaťa a urobiť všetko pre to, aby sa nezopakovalo trestné stíhanie matky. To by znamenalo rozpad rodiny. Mojím vstupom do prípadu sa celá vec vyvíjala úplne inak. Komunikácia s políciou prebiehala korektne, matke sa nakoniec podarilo pomôcť a vďaka spolupráci s neziskovou organizáciou sa posilnili rodinné vzťahy. Maloletá dcéra sa dokonca rozhodla si svoje dieťa nechať a vychovať ho,“ rozpráva Eva s radosťou.

Zaviedli kultúru pro bono

Koncept pro bono sa od 50-tych rokov začal prenášať aj do iných profesií, dodnes sa však väčšinou vzťahuje na bezplatnú právnu pomoc, ktorú poskytujú advokáti.

„Prístup ku kvalitnému advokátovi a spravodlivosti musia mať podľa nás aj ľudia, ktorí si tieto služby nemôžu dovoliť. Na druhej strane advokáti by mali svojimi znalosťami prispievať k spravodlivému chodu spoločnosti. To je zmyslom pro bono,“ vysvetľuje Barbora Pálešová, ktorá v Nadácii Pontis posledné tri roky koordinuje program Advokáti Pro Bono, jediný svojho druhu na Slovensku.

Program vznikol ešte v roku 2011. Nadáciu Pontis vtedy oslovila medzinárodná organizácia PILnet (The Global Network for Public Interest Law), ktorá rozvíja bezplatné právne služby už vo vyše dvadsiatke krajín sveta. Kultúra pro bono sa postupne ujala aj u nás a prostredníctvom programu dodnes pomohla vo vyše 200 prípadoch asi stovka právnikov.

„Vstúpiť do programu pritom môže akákoľvek advokátska kancelária, ktorá je pripravená poskytovať svojimi expertnými službami spoločnosti pridanú hodnotu. Od roku 2015  navyše prijímame aj právne oddelenia firiem,“ podotýka B. Pálešová.

V programe je momentálne 13 kancelárií, ktoré odsúhlasili pro bono deklaráciu a uhradili členské. O pomoc môžu požiadať len mimovládne organizácie, podporu jednotlivcom program poskytuje iba výnimočne.

„Je dôležité neziskovým organizáciách pomáhať. Zastupujú celú občiansku spoločnosť a vďaka tomu, že sú  expertmi vo svojej oblasti, vedia poukázať na  prípady, ktoré môžu priniesť systémové zmeny,“ podotýka B. Pálešová. Právna pomoc bez ich podpory podľa nej často nie je efektívna.

O šanci vrátiť sa späť do života

Barbora sa preklikáva v počítači a ukazuje nám, čo advokáti riešia tento rok. Plytvanie potravinami, voľby Slovákov zo zahraničia, prístup k vzdelaniu, ochrana ľudských práv, ekológia. Niekedy potrebuje nezisková organizácia pomoc s výkladom zákona, inokedy zase navrhnúť jeho zmenu či vypracovať právnu analýzu. A čo musí podľa zákona splniť, aby  mohla legálne ošetrovať ľudí bez domova, ktorí nemajú preukaz poistenca, doklady či peniaze? Témy i náročnosť prípadov, ktoré advokáti pro bono riešia, je rôzna.

Barbora na chvíľu zdvihne zrak od monitoru a nedočkavo nám začne vysvetľovať.

„Vlani bola schválená novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vďaka ktorej sa  tisícky ľudí v zlej sociálnej situácii už zbavujú svojich dlhov. Znova sa tak dokážu začleniť do spoločnosti a zamestnať sa,“ rozpráva s nadšením. Program oddlženia, ktorý advokáti dokázali premeniť na novelu zákona, je projektom, z ktorého má asi najväčšiu radosť.

„Ak vidíme človeka na ulici, ktorý od nás pýta pár drobných, často si povieme – nech sa ide radšej zamestnať. To však vôbec nemusí byť riešenie. Stačí, že niekedy dávno dostal pokutu za jazdu v autobuse na čierno, ktorú nezaplatil, prišiel o prácu a dnes sa jeho dlh za nezaplatené exekúcie a zdravotné odvody šplhá na tisícky eur,“ vysvetľuje Barbora. Zamestnať sa v takejto situácii znamená dať takmer celý príjem na dlh. No to, čo ostane, na život nestačí.

K zmene bolo treba dvoch advokátov, jednu neziskovú organizáciu a trocha politickej vôle. Vďaka nej sa im podarilo začleniť do pracovnej skupiny ministerstva spravodlivosti a poukazovať na iné uhly problematiky priamo  zvnútra.  Dnes sa už ľudia bez domova dokážu zbaviť svojich dlhov oveľa jednoduchšie, ako v minulosti, keď bol pre nich tento proces prakticky finančne nemožný. Môžu tak začať odznova.

V rámci tohto projektu vznikla aj klinika právnej pomoci pre  ľudí bez domova, prvá svojho druhu v Európe.

Právne otázky riešia aj študenti

Je vzťah medzi sociálnym pracovníkom a človekom bez domova rovnaký ako medzi advokátom a jeho klientom? Ak advokátov klient spáchal závažný trestný čin, všetci vedia, že je voči nemu viazaný mlčanlivosťou a neoznámi to. Má však aj sociálny pracovník rovnaké postavenie voči svojim klientom? A prečo si automaticky myslíme, že musí polícii poskytnúť o človeku bez domova všetky informácie, ak sa na ne pýta?

Aj nad postavením sociálneho pracovníka voči klientom i  štátu, ktoré je previazané rozličnými právnymi predpismi a pomerne nečitateľné, sa mali nedávno zamýšľať študenti na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už siedmykrát tam totiž otvorili predmet Právna klinika neziskového sektora, ktorý pro bono vedú práve advokáti z programu Nadácie Pontis. Na hodiny tak študentom prinášajú prípady, pri ktorých treba riešiť praktické právne problémy a podať pomocnú ruku slabším.

„Tu sa deje dobro hneď z viacerých strán,“ smeje sa Barbora a vymenováva tri prepojenia.

Advokáti vedú tím študentov a nielen že im ukazujú niečo zo skutočnej praxe, ale učia ich aj ako využívať svoje vedomosti na pomoc spoločnosti. Študenti pomáhajú neziskovým organizáciám riešiť ich reálne právne problémy a zažívajú na vlastnej koži, aký dopad môže mať ich pomoc. Zároveň sa mnoho naučia.

„A neziskové organizácie neprijímajú iba pomoc, ale aj čosi odovzdávajú. Svoj problém poskytujú k dispozícii na učenie sa novej generácie, ktorej dávajú svoju dôveru a zároveň príležitosť na zblíženie týchto dvoch svetov. A to je veľmi pekné a dôležité,“ podotýka Barbora.

Študenti súčasne dostávajú možnosť ísť priamo do neziskovej organizácie a dozvedieť sa o ich práci viac.

„Takýto kontakt silne ovplyvňuje pohľad študentov na tretí sektor. Konfrontujú sa s vlastnými predsudkami a s nie úplne adekvátnymi predstavami o práve či právnej profesii. A to má veľký význam. Nemalo by byť našou ambíciou vychovávať právnikov len pre bohatých klientov. Právo na prístup k spravodlivosti má mať každý a len spoločnosť, kde to naozaj platí, je slobodnou,“ dopĺňa Barboru Eva, ktorá ako advokátka predmet viedla.

Právo je veľkým nástrojom (ne)rovnosti

V Spojených štátoch advokátska komora odporúča advokátom odpracovať minimálne 50 hodín ročne pro bono. Slovenská komora nestanovuje konkrétny počet hodín, hovorí len, že advokát by mal poskytnúť pomoc osobám v materiálnej núdzi. Eva presne vie, prečo sa rozhodla do programu zapojiť.

„Problémy v spoločnosti úzko súvisia s tým, ako je právo vnímané. Právnici, bohužiaľ, prispeli  k tomu, že ľudia dnes v spravodlivosť veria čoraz menej. My sme tí, ktorí právo vytvárajú, aplikujú aj vymáhajú, preto nesieme za tento stav svoj diel zodpovednosti. Ako advokáti sme nositeľmi obrovskej moci, ktorú môžeme využiť na dosahovanie spoločenských zmien a vyvažovanie nerovnosti. Každodenne by sme mali ľuďom ukazovať, že domáhať sa práva zákonnou cestou, má zmysel,“ vysvetľuje svoje dôvody.

Eva podotýka, že advokáti sú v demokratickej spoločnosti nezastupiteľní. Aj pre zachovanie demokracie je podľa nej dôležité, aby neboli v spoločnosti vnímaní ako tí, ktorí skôr škodia ako pomáhajú. Po svojich skúsenostiach preto začína od nového roka program Advokáti Pro Bono viesť práve ona.

„Tento program dáva možnosť pozrieť sa na problémy spoločnosti optikou tých najzraniteľnejších. Verím, že vďaka tomuto pohľadu dokážeme vychovať mladých právnikov, ktorí budú vnímavejší a priniesť tak zároveň väčší zmysel pre prácu aj im. Meniť môžeme potom spoločne veľa,“ dodáva.