Povestné „nič“ sme na východe nenašli. Šanca pre rozvoj regiónov sú mladí ľudia, ktorí by sa mali stať „agentmi zmeny“. Na to je však potrebné, aby ich školy naučili, ako formovať vlastnú budúcnosť a nenechať sa unášať prúdom rozhodnutí niekoho iného.
V lete sme sa s manželkou rozhodli navštíviť najvýchodnejšie časti Slovenska – Národný park Poloniny, najvýchodnejší kemp v Snine, park nočnej oblohy a okolité obce s drevenými chrámami. Ako vyštudovaní antropológ a religionistka sme…
Naša doba je príznačná obrovskými nárokmi na výkon. Zároveň však prináša obrovské príležitosti, aby si človek zariadil život podľa svojich predstáv, žil aktívne a naplno využil to, čo svet ponúka. To si ale vyžaduje určitý mentálny aj telesný výkon, inak snaha o aktívny život ostane iba vo forme želania – napríklad novoročného 🙂
K aktívnemu životu a prevzatiu zodpovednosti za seba vedie účastníkov aj podujatie Tvrďák, ktoré organizujeme už viac ako päť rokov. Tvrďák je terénny beh, ktorého poslaním je pomáhať ľuďom zdolávať…
V kabelke nosievala konzervu salka na sebaobranu. Keď chodila po tmavých uličkách popri Hornáde, bola pripravená ňou niekoho ovaliť. Helena, sociálna pracovníčka v Košiciach, ma pred rokmi uviedla do sveta matiek v krízových centrách, sociálnych bytovkách, na ulici a do sveta neistôt ich detí.
Moja dcéra mala vtedy tri mesiace a vždy, keď som sa na ňu a na syna dívala, mrzela ma tá nespravodlivosť, že iné deti sa tak dobre nemajú. Po prvom…
Máme heslá. Toho odvolať, tamtoho zvoliť. Chcem to nejako inak. Politici do basy. Stop korupcii.
Áno, stop korupcii je moje najobľúbenejšie heslo. Odstráňme korupciu a bude dobre. Nie je to pravda, ale ak by aj bola, korupciu si predstavujeme ako to, čo robia oni, nie…
Pár dní dozadu stratil môj trojročný syn Kubo pred poštou pružinku z pera. Pre niekoho je to len pružinka z pera, no pre Kuba to bolo oveľa viac. Vlastne to bolo najviac, čo si v tej chvíli prial. Tá strata mu vytlačila na tvár niekoľko obrovských sĺz. Keď to videla staršia pani prichádzajúca na poštu, odložila svoje listy naspäť do kabelky, čupla si k zemi a začala hľadať pružinku spolu s nami. O chvíľu sa k nám pridal aj pán v obleku a mladý zaľúbený pár. Každý z tých ľudí sa mohol ponáhľať, nevidieť, nestarať sa. Namiesto toho sa s nami plazili na zaprášenom chodníku pre kúsok Kubovej radosti.
Je vždy veľmi príjemné vidieť ľudí, ktorí sa prechádzajú po ulici s otvorenými očami. Ľudí, ktorí sa nestarajú iba o dianie v mikroregióne ohraničenom plotom svojej záhrady, ale vidia aj zaňho. V Nadácii…